Hierarchia – Božie nariadenie pre svet a cirkev

https://sites.google.com/site/obranaviery/odchod-zo-sveta/hierarchiaakozriadenievosveteavcirkvi

4 nedeľa po zoslaní Ducha Svätého

A keď vošiel Ježiš do Kafarnauma, pristúpil k nemu stotník, ktorý ho prosil a hovoril: Pane, môj služobník leží doma porazený a hrozne sa trápi. A Ježiš mu riekol: Ja prídem a uzdravím ho. A stotník odpovedal a riekol: Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz len slovo, a môj služobník bude uzdravený. Lebo veď i ja som človek, pod mocou iných majúc pod sebou vojakov, a keď poviem tomuto: Iď! tak ide, a inému: Prídi! a príde, a svojmu sluhovi: Učiň toto! a učiní. Keď to počul Ježiš zadivil sa a povedal tým, ktorí išli za ním: Amen vám hovorím, že ani v Izraelovi som nenašiel tak velikej viery. Mt 8:5-10

Jednou z tém, ktorá zaznievajú v čítaní z evanjelia na túto nedeľu, je: hierarchia. Stotník, ktorý prichádza s tichou prosbou o pomoc pre svojho sluhu, nahliada na celú situáciu spôsobom hierarchickým. U vojaka je to vlastne pohľad vcelku prirodzený. Vojak vidí svoju službu a svoju úlohu začlenenú do hierarchickej štruktúry armády. Má svojich nadriadených – čiže velenie, má svojich podriadených, ktorí musia vykonávať jeho rozkazy. Tento vojenský pohľad na život však aplikuje nečakane bystro a hlbokomyseľne, na celú vnútornú štruktúru sveta, na postavenie človeka v ňom, a tak aj skrze hierarchický pohľad, nahliada na Božiu moc – resp. všemohúcnosť. 

Na vrchole tejto hierarchie duchovného i materiálneho sveta vidí Ježiša Nazaretského, ktorého jediné slovo stačí, aby sa mohlo stať čokoľvek. Veliteľ sa predsa nemusí sám obťažovať, stačí, aby vydal príslušné rozkazy, niekoľko povelov, to sa stane, – to je predsa jasná vec. A Ježiša počúva celé stvorenie, a tak môže rozkázať čokoľvek, počnúc uzdravením, končiac vzkriesením. 

Ježiš Kristus ho chváli za jeho vieru, ktorá mu dala také zrenie, a plní jeho prosbu. Stotníkova viera je hlbokým vhľadom do duchovného usporiadania sveta, do jeho fungovania, a nazerania výsostného Božieho postavenia, ktorému sa všetko podriaďuje, všetko ho počúva. 

Svet je usporiadaný hierarchicky Čítať viac z tohto článku

Odchod kresťana zo sveta

Zemské a nebeské poklady

3 týždeň po zoslaní Ducha Svätého

 Nezhromažďujte si pokladov na zemi, kde moľ a hrdza kazí, a kde sa zlodeji prekopávajú a kradnú; ale si zhromažďujte poklady v nebi, kde ani moľ ani hrdza nekazí, a kde sa zlodeji neprekopávajú ani nekradnú; lebo kde je váš poklad, tam bude i vaše srdce. Sviecou tela je oko. Keby tedy bolo tvoje oko prosté, celé tvoje telo bude svetlé; ale keby bolo tvoje oko zlé, celé tvoje telo bude tmavé. Ak tedy svetlo, ktoré je v tebe, je tmou, jaká veľká bude sama tma? Nikto nemôže slúžiť dvom pánom, lebo buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, buď jedného sa bude pridŕžať a druhým pohŕdať – nemôžete slúžiť Bohu i mamonu. Mt 6:19-24
Človek zabúda na krátkosť svojho života, na to, že tento život je iba krátkym časovým úsekom pred večnosťou. Je to iba krátky medzi-priestor medzi večnosťou pred našim narodením, kedy sme ešte neboli a večnosťou po smrti, kedy budeme žiť večne. Otázka je, kde večnosť strávime. Žalmista jasne vidí rýchle ubiehanie života a preto napísal: Hospodine, daj mi poznať, že skonať musím, a ako je môj život vymeraný, aby som vedel, aký som pominuteľný! Ajhľa, na piade si mi vymeral dni a čas môjho života je ako nič pred Tebou. Len ako márnosť stojí tu každý človek. Ž 39:5-6
 Človek dnešného veku dostáva mnohé vábivé ponuky a preto si neuvedomuje svoju krátku existenciu. Svoje zmysly zapratal haraburdami, svetskými vecami, zážitkami, pocitmi, užívaním si krátkeho života. Prečo si človek nerobí poklady v nebi, ale sa orientuje na zemské veci?
Pretože neverí Bohu. Neverí Bohu, neverí Božiemu Slovu. Neverí Božiemu slovu, ktoré hovorí, čo sa stane s človekom po prekročení prachu tohto krátkeho života. Človek to takto nechce vidieť, pretože už od mlada je napadnutý chorobou, ktorá sa volá hriech. Človek si namiesto pravdy, vymyslel svoje Sci-fi, svoju verziu čo bude po smrti, svoje predstavy, svoju vlastnú mytológiu, svoju vlastnú vymyslenú vieru.

Čítať viac z tohto článku

Modlitby za iných ľudí

modlitba-300x204https://sites.google.com/site/obranaviery/zamyslenia/modlitby-za-inych-ludi

V tomto článku sa nebudeme venovať druhom modlitieb, ako, ku komu, prečo, začo sa modliť, ale pozrieme sa na modlitby príhovorné, teda modlitby za iných ľudí.

Pán Ježiš hneď v prvom evanjeliu podľa Matúša hovorí o modlitbe: Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov; dobrorečte tým, ktorí vás preklínajú; čiňte dobre tým, ktorí vás nenávidia, a modlite sa za tých, ktorí vás potupujú a prenasledujú, Mt 5:44

Kresťania by si mohli azda myslieť, že je nutné sa modliť za iných kresťanov a na ostatný svet zanevrieť, ale hneď tu nás Pán Ježiš učí, že sa máme modliť za pohanov. Pretože pohania kresťanov prenasledujú, nenávidia, potupujú, posmievajú sa. Dokonca ich máme milovať, dobrorečiť a dobre robiť. Prečo?

Príhovorná modlitba je prvým krokom skutočného kresťanstva. Ježiš nám zanechal svoj život ako život človeka, ktorý bol neustále v službe pre iných ľudí. Aj keď vedel o viere v srdciach ľudí, napriek tomu čo sa týkalo hmotnej stránky, staral sa o ľudí, pomáhal im, pracoval pre nich, liečil ich a to od skorého rána až po neskorý večer. Bol v službe pre iných a svojich učeníkov viedol k tomuto istému modelu: A povedal im: Poďte vy sami osobitne na pusté miesto a odpočiňte si trochu. Mk 6:31. Tu vidíme, že učeníci sa taktiež namáhali celý deň a Ježiš to vidí a posiela ich na pusté miesto pre odpočinok.

Čítať viac z tohto článku

Ako Jozef Banáš urobil z Krista klamára, alebo kniha kód 1

Odpovedal im Ježiš: Blúdite, pretože nepoznáte Písmo ani moc Božiu. Mt 22:29.

Kristus je Boh. On sa ako Boh vtelil do nášho sveta a Písmo – Biblia – zachytila túto Božiu moc na papier. Duch Boží ju zvestuje už 2000 rokov ľuďom svojským spôsobom. Kristus je Tvorca zeme a neba, Slovenska aj Indie, je Tvorcom Buddhu, Krišnu, Mohameda, Krišnamurtiho, Osha, Srí Chinmoya, Banáša i mňa. Len skrze Neho, pre Neho a kvôli Nemu je tu všetko – celý tento svet. Porovnať Krista – Boha Tvorcu – s Budhom, jeho výtvorom, je blúdenie a neznalosť Božej moci.

Ak by Kristus nezomrel a Boh by ho nevzkriesil ako Biblia hovorí, človek by išiel do večného zatratenia – každý jeden. Len preto, že sa Boh ponížil a stal človekom, zomrel na kríži, vzal smrti kľúče a vstal zmŕtvych – vybudoval pre človeka úplne rovnakú cestu k večnosti, akou On sám prešiel. Ale je to jediná cesta k večnosti – iné cesty sú cestami bez nádeje.

Citácia p. Banáša. Evanjeliá sa vzájomne líšia v mnohých základných tvrdeniach. Ak sa niečo líši, znamená to, že jedno sa musí mýliť. Čítať viac z tohto článku

Pôstne obdobie

Ján Zlatoústy: „Pôst tela je pokrm pre dušu!”

V dnešných dňoch v katolíckom, Gréckom a pravoslávnom prostredí prebiehajú 40 dňové pôsty. Tento 40 dňový pôst bol nariadený prvotnou cirkvou v čase prenasledovania, ktorý vrcholil v pasche – umučení, ukrižovaní a zmŕtvychvstaní Pána Ježiša Krista. 

Pôst má štyri hlavné zložky – postenie, modlitbu, vzdanie sa hriechov a pokánie. O tomto všetkom si tu niečo povieme.

Protestanti

Protestanti 40 dňový pôst nemajú nariadený a ako argument ktorý hovorí, že prečo protestanti nemajú pôst je ten, lebo ho Biblia nikde nenariaďuje. Avšak Písmo hovorí jasne o pôste, preto sa protestanti radi maskujú v tom, že oni si pôst môžu zvoliť kedykoľvek. Ak by sa držali učenia o skazenosti človeka tak by vedeli, že to v preklade znamená – pôst nemáme nikdy – pretože padlá prirodzenosť človeka – ak nie je tvrdo priviazaná k pravidlám – zvolí si tú najľahšiu, najlenivejšiu a najpohodlnejšiu cestu. Preto veľmi správne prvotná cirkev pôst nariadila.

Výnimkou sú evanjelici, kde pôst zostal ako nariadený, no v praxi to nefunguje a svetsko-nábožný človek si naďalej žije svoj život tak, ako si žil vždy. Alebo sa nariaďuje pôst iba na obmedzenie určitých svetských vecí, aby to nevyzeralo, že pôst v evanjelickej cirkvi úplne zanikol. 

Čítať viac z tohto článku

Kto si človek? Iba para…

Dní našich rokov je v tom sedemdesiat rokov, a keď je niekto silnejšieho prirodzenia, trvá osemdesiat rokov, a to ich najlepšie, na čo býva človek hrdý, je únavná práca a márnosť; lebo sa rýchle pominie, a my ta zaletíme. (Žalmy 90:10).

 

Na čo je to vlastne človek tak hrdý a namyslený? Hovorieva: ,,pozrite čo som dokázal!” Vo svojej práci som jednotka, som váženým človekom, mám také auto, také bývanie, také deti, chodím na onaké dovolenky, mám taký mobil, TV, chodím do takého klubu, spoločenstva, na šachy, na ryby, do lesa, športujem, robím turistiku, poznám takéhoto vplyvného človeka a takto by sme mohli pokračovať ďalej. Na takéto veci sme my ľudia mimoriadne hrdí, ale žalmista nám hovorí: to najlepšie na čo býva človek hrdý, je únavná práca a márnosť. Čo má na mysli žalmista, keď hovorí o márnosti? Márnosť je všetko, čo nehľadí do budúcnosti po smrti a preto touto márnosťou je: vážený človek, auto, bývanie, dovolenky, vplyvní ľudia, elektronika, šachové kluby a ryby. Prečo? Pretože žiadna z týchto vecí nás neprivedie do večnosti s Bohom.

Čítať viac z tohto článku

Žaltár

NOVÁ STRÁNKA PRE MODLITBY:

http://modlitebnik.blogspot.sk

Žaltár

Žalmy sú rozdelené na 60 dní, teda 2 mesiace. Takto sa modlíme žalmami 6 krát do roka, komplet celým žaltárom. Február má 28 dní (nerátame prestupný rok), tento mesiac je medzi mesiacmi Január a Marec, ktoré majú po 31 dní, takže pre mesiace – Január, Február a Marec je špecifická tabuľka kvôli posunu dní. Ak je prestupný 29. Február, tento deň vynechávame modlitbu. 

Žalmy sú modlitbami, ktorá je v centre Biblie a to právom, pretože všetky udalosti Biblie, prechádzajú cez žalmy. V žalmoch nájdeme kajúce žalmy, oslavu Hospodina, trest pre nekajúce duše, výstrahy a upozornenia, modlitby chorých, pred smrťou, ale i príchod Spasiteľa, či Jeho umučenie. Taktiež v žalmoch nachádzame potechu, zasľúbenia, radosť, smútok, žiaľ, náreky, pokoru, ale i povzbudenia, vieru, a v prvom rade Hospodina Tvorcu.

 

Žalmy sa modlili Izraeliti v časoch pred príchodom Pána a modlia sa ich dodnes. Taktiež Pán Ježiš spieval žalmy a cirkev od nepamäti využívala túto hlbokú modlitbu na rozjímanie, povzbudenie, ale i múdrosť. Čítaním žalmov, modlením sa žalmami, sa každá duša poteší a porastie vo viere.

Komplet žaltár aj s tabuľkou čítania žalmov, si stiahnite tu:

Formát filofax personal: KLIKNI

Formát A5: KLIKNI

Formát A4 (čítačky kníh): KLIKNI

 

Otče náš, ktorý si na nebesiach

Otče náš 

Pane, ty si sa stal našim Otcom, skrze zástupné dielo Pána Ježiša Krista, ktorého sme vierou prijali. Takto môžeme s vďakou k Tebe pristupovať a volať: Abba, Otče.

 Ktorý si na nebesiach

Hospodine drahý. Písmo o Tebe hovorí, že si Duch a preto si pre naše zmysly skrytý a nemôžeme Ťa nijako obsiahnuť. Prebývaš v Duchovných sférach, mimo nášho telesného sveta a preto sa modlíme: ktorý si na nebesiach. Medzi našou zemou a tvojim nebom, bola priepasť, ktorú sme nemohli sami od seba prejsť. Ale Pán Ježiš túto priepasť vyplnil, stal sa človekom, odžil spravodlivý život za nás, vstúpil do Tvojho neprístupného svetla, kde predkladá Otcovi naše prosby a modlitby. Ty Pane si na nebesiach, ktoré boli pre nás neprístupné, ale vďaka za Pána Ježiša Krista, ktorý sa stal jediným prostredníkom medzi Tebou a nami.

Kristus sa narodil

Ľudia oslavujú vianoce. Pôvodne ľudia oslavovali v týchto dňoch zimný slnovrat, pretože slnko svietilo najkratšie v celom roku. Cirkev sa rozhodla tento temný sviatok prepísať a tak na tie najtemnejšie dni v roku, kedy slnko krátko svieti – vychádza svetlo – Duchovné svetlo, ktoré osvecuje svet svojou pravdou. Ten svet, ktorý túto pravdu neprijíma a radšej chce sláviť temnotu, radšej chce sláviť slnovrat, ako narodenie Krista Pána.

Kostoly na vianoce sú preplnené. Aj pohania chodia na vianoce do kostola, veď ak by náhodou bol Kristus naozaj Pán sveta – ja som predsa chodil na polnočnú omšu a mám nejaké zásluhy. Práve v tomto čase, keď kazateľom príde toľko ľudí aj pohanov na bohoslužby, by mali hrmieť evanjelium, ukázať priamo na ich strašný hriech, kvôli ktorému Kristus musel prísť na svet, ak chcel človeka zachrániť. Ale práve vianoce sa stávajú iba akýmsi sviatkom, kde sa všetci na seba usmievajú, podávajú si ruky, želajú si zdravie a tak sa z toho stal sviatok falošných pretvárok. Ešte dobre, že nám Boh zanechal svoje Slovo, ktoré všetko pomenúva správne a bez servítok. Pozrime sa na Kristovo narodenie, cez oči Božieho Slova.
 Na svete bol, a svet povstal skrze neho, a svet ho nepoznal! (Ján 1:10).

Dva príchody Krista

Hľa, idú dni, hovorí Hospodin, že vzbudím Dávidovi spravedlivý výrastok, a bude kraľovať ako kráľ a bude rozumne robiť a bude činiť súd a spravedlivosť na zemi.  Za jeho dní bude spasený Júda, a Izrael bude bývať bezpečne. A toto bude jeho meno, ktorým ho budú nazývať: Hospodin naša spravedlivosť.  Preto hľa, idú dni, hovorí Hospodin, že nepovedia už viacej: Ako že žije Hospodin, ktorý vyviedol synov Izraelových hore z Egyptskej zeme,  ale: Ako že žije Hospodin, ktorý vyviedol hore a ktorý doviedol semeno domu Izraelovho zo zeme na sever a zo všetkých zemí, kam som ich bol zahnal, a budú bývať na svojej pôde. (Jeremiáš 23:5-8).

Tieto verše hovoria o príchode Krista na zem. O príchode Boha, ktorý vezme ľudské telo na seba, stane sa človekom, nám podobným a vojde napokon ako Veľkňaz do svätyne Svätých, kde sám seba vydá ako obeť za všetkých tých, ktorí v Neho uveria.