Zlyhania mužov v rodinách

Zlyhanie mužov (nielen v rodinách)

 

Biblický pohľad na zlyhanie mužov ktorí neposlúchajú Hospodina

 

 

Osnova:

Úvod

Dva príklady zlyhania mužov, ktorí neposlúchali Hospodina

Zlyhanie Adama

Zlyhanie Ézava

Boh určil muža na zodpovednosť – muž však zlyhal

Hospodin dal mužom zodpovednosť, aby o Ňom učili, aby sa na Neho spoliehali

Žena nie je určená ako Duchovný vodca rodiny alebo spoločenstva

Hlavou muža má byť Kristus a hlavou ženy – muž

Pozitívny príklad Pavla

Pavol na lodi do Ríma

Záver

Úvod

Muži dnes zlyhali vo všetkých oblastiach života, odzrkadlilo sa to hlavne v rodinách. Biblia je pre nás návod ako žiť a keď tento návod odvrhneme, náš život beží úplne zlým smerom a končí nešťastím. V každej jednej dobe, keď muži odhodili Písmo, chceli byť chytrejší ako Hospodin, chceli všetko tvrdohlavo dosiahnuť iba svojou silou – prišla na národ, spoločenstvo alebo rodinu pohroma, vojna, nevraživosť. V starej zmluve čítame, takmer v každej knihe o týchto zlyhaniach mužov a následnú odplatu.

Aj dnes denne vidíme v rodinách hádky, trenice, končiace často rozvodom. Rozvodovosť je neuveriteľne veľká, mnoho rodín žije bez zmluvy, nezhody nie sú prioritne iba medzi manželmi, ale aj medzi deťmi a rodičmi, alebo medzi súrodencami. Prečo tomu tak je? Celé toto zamyslenie bude práve o tejto veľkej téme.

Muž je od stvorenia určený k tomu, aby sa zamýšľal nad vecami, rozjímal o nich, premýšľal a potom konal. Naopak žena je určená skôr emocionálne súdiť, alebo sa vybrať emocionálnou cestou. Žena sa riadi viac podľa predtuchy, srdca, pocitov a vnemov. V tomto sa muži od žien odlišovali, často sa však dejú zámeny, kde muž koná emocionálne a žena rozumne. My sa teraz pozrime do Písma, do Slova samotného Boha.

Zlyhanie Adama

Na úplnom počiatku stvorenia čítame: (Gen 3,1) Had bol ľstivejší ako všetky poľné zvieratá, ktoré Hospodin Boh učinil. Ten povedal žene: Či naozaj riekol Boh: Nesmiete jesť zo žiadneho rajského stromu?

Tu vidíme jednu zásadnú vec. Had nepokúša muža! Had pokúša ženu pretože vie, že žena posudzuje veci emocionálne. Žena sa dá ľahko zviesť, ľahko oklamať a hneď v raji máme príklad toho, ako Adam zlyhal! On nebol niekde ďaleko od svojej ženy, on pozorne počúval ako sa žena zhovára s hadom.

Keby však had oslovil Adama, tak by mohol naraziť, pretože muž je od prírody určený veci posudzovať a premýšľať o nich. Mohol by hada odignorovať, poslať preč a to satan – had nechcel riskovať a preto pokúša ženu.

(Gen 3,6) Keď žena videla, že by bolo dobre jesť zo stromu, že je pre oči zvodný a lákavý na zmúdrenie, vzala z jeho ovocia a jedla; potom dala aj svojmu mužovi, ktorý bol s ňou; aj on jedol.

Tu sa žena dala zviesť, ovocie sa jej zdalo lákavé – nepremýšľa nad Božím slovom, dáva sa uniesť emóciami. Potom podáva ovocie Adamovi, ktorý bol s ňou. Adam nebol ďaleko ale s Evou. A on jedol, pretože žena to už pred ním urobila a tak sa nechcel nechať zahanbiť. Adam dobre vedel že robí zle, že porušuje Božie nariadenie, a to bol  Adamov pád, toto bolo jeho zlyhanie.

Božie veci dal preč, pred Božím varovaním aby nejedol z toho stromu si zapchal uši. Nezlyhala žena, pretože ona bola stvorená ako pomoc Adamovi – zlyhal Adam. On mal totiž dodržovať Boží zákon, on mal počúvať a zachovávať Božie slovo a to neurobil.

Zlyhanie Ézava

Prejdime ďalej k synom Izákovým – Jákobovi a Ézavovi. Ezav bol prvorodený syn, bol silný a mocný, chválil sa však svojou silou. Bol vynikajúcim lovcom a preto si ho v dedine vážili, pretože im nosieval pokrm. Nedbal však na Hospodina, pýšil sa sám sebou s svojou silou, ako keby táto sila tiež nebola od Hospodina. Raz predal svoje prvorodenstvo Jákobovi, iba za polievku šošovice. Hospodina ignoroval, neveril Jeho zasľúbeniam, mal pohanský pohľad na svet – jedzme a pime, pretože aj tak raz zomrieme. Čítajme:

(1 Moj 25,29-33) Keď raz Jákob uvaril jedlo a Ézav prišiel domov z poľa unavený, povedal Ézav Jákobovi: Daj sa mi najesť z toho červeného jedla, lebo som unavený. Ale Jákob povedal: Predaj mi najprv prvorodenstvo. Nato povedal Ézav: Beztak už idem umrieť, načo mi je teda prvorodenstvo?

Ézav zlyhal ako muž, Hospodin mu bol ukradnutý a nedbal o Neho. Ono sa hneď nemusí vidieť ako človek zlyhá, ale následky sa dostavia často neskôr. Jákob sa stal Bohom vyvolený, bol premenovaný na Izraela a z neho povstal veľký Izraelský národ, z jeho dvanástich synov. Z neho sa narodil Mojžiš, Dávid, Izaiáš, Daniel, a napokon aj Ježiš. Z Ézava ktorý sa vo svojej dobe zdal byť silný a mocný, povstal slabý zabudnutý národ, ktorý nedosahoval Božie požehnania.

Hospodin dal mužom zodpovednosť, aby o Ňom učili, aby na Neho spoliehali

Pozrime sa teraz do Písma, ako sa muži správať majú. Otvorme knihu Mojžišovu, kde Mojžiš dáva posledné inštrukcie pred svojou smrťou. Prikazuje mužom z rodu Léviho, aby čítali zákon a tak poučovali ľud takto:

(5 Moj 31,11-13) Keď sa celý Izrael príde ukázať pred Hospodinom, tvojím Bohom, na miesto, ktoré si On vyvolí, budeš nahlas predčitovať tento zákon pred celým Izraelom. Zhromaždi ľud, mužov, ženy, deti i cudzincov, ktorí bývajú v tvojich osadách; nech počúvajú a učia sa báť Hospodina, vášho Boha, a nech sa usilujú plniť všetky slová tohto zákona. Aj ich synovia, ktorí ho ešte nepoznajú, nech ho počujú a učia sa báť Hospodina, vášho Boha, po všetky dni, kým budete žiť na zemi.

Pozorne čítajme inštrukcie Mojžiša. Muži – Levíti majú predčítavať zákon Hospodinov pred celým Izraelom, ale nielen ho čítať – ale ho aj plniť. Celým znamená celým, teda – pred mužmi, ženami, deťmi i cudzincami. Toto je posolstvo mužov v každom veku, v každej dobe, aby vedeli ich rodiny kto je Boh, aby mali rešpekt a úctu pred Ním, aby ich MUŽI učili zákonu!

Pobožní ľudia v starej zmluve sa modlievali v rodinách pred Pánom, vylievali svoje srdcia, učili deti chodiť v stopách Pána. A Boh bol na ich strane, pomáhal im v útrapách života, učil ich spravodlivo žiť napriek svetskému svojvoľnému životu a privádzal ich ku spáse – záchrane.

V modernej dobe je len veľmi málo rodín, kde vládne Kristus, kde sa rodina stretáva v modlitbách, chválach, spevoch a pri Písme. Ak v rodine nevládne Boh, rodina upadá, vznikajú konflikty, hádky a časom po niekoľkých rokoch sa všetko strhne iba do akejsi zotrvačnosti alebo rozvodu.

Žena nie je určená ako duchovný vodca rodiny alebo spoločenstva

Ďalšie nebezpečenstvo rodiny je v tom, že duchovnosť v rodinách prebrali ženy, muži sa stali iba pozorovateľmi, alebo sa úplne odklonili od Hospodina a to nie je z pohľadu Písma správne. Zlyhali tam, kde ich Mojžiš nabáda aby prebrali zodpovednosť. Muži sa zbavili zodpovednosti, upadli do flegmatizmu alebo dokonca do opozície proti Bohu.

Ženy sa riadia emotívne aj k duchovným veciam a tak mávajú videnia, duchovné zážitky, akési volania srdca. Samozrejme nie je reč o všetkých ženách, ale väčšina žien ľahko upadne do klamu. A keď majú mužov, ktorí Písmo vôbec neberú do ruky, rodina je v duchovnom ohrození.

Presne ako sa Eva nechala oklamať satanom hneď na začiatku, podobne aj teraz sa veľa žien dáva satanom klamať v otázkach rôznych videní, zjavení a podobne. Takto vznikli rôzne pútnické miesta, kde stredom nie je Ježiš Kristus, ale Mária, ktorá však nie je žiadnou biblickou Máriou, ale zjavením ktoré ľudí ťahá preč od Krista. Biblia varuje pred tým, aby ľudia verili divom a zázrakom, pretože Boh im už zanechal Bibliu ako jedinú autoritu a nič do nej ani z nej, nedovoľuje uberať alebo pridávať.

A opäť platí to, že nie rozumom boli prijaté tieto zjavenia, ale emocionálne. Hlavnými vizionárkami boli ženy a muži znovu a znovu zlyhali, pretože aj oni uverili namiesto toho, aby rozjímaním a rozumom chytili Písmo do ruky a vedeli rozlíšiť duchov z ktorých tieto zjavenia sú.

Hlavou muža má byť Kristus a hlavou ženy – muž

Písmo má presný model toho, ako má muž a žena žiť v rodine.

(1 Kor 11,3) Ale chcem, aby ste vedeli, že hlavou každého muža je Kristus a hlavou ženy muž a hlavou Krista Boh.

Tu vidíme Biblickú postupnosť. Hlavou Krista je Boh. Hlavou muža je Kristus a hlavou ženy je muž. Veľmi často muži hovorievajú, že ich slovo platí v rodine a ako muž povie, tak bude. Toto je určite pravda, ale iba v tejto horeuvedenej rovnici.

Ak totiž muž nemá Krista ako hlavu, nemá Písmo ako autoritu, ťažko môže byť hlavou ženy! Ak žena vidí, že jej muž sa nepodriaďuje nikomu, ani ona sa podriaďovať nebude jemu. Ale ak žena vidí a chápe to, že muž sa podriaďuje Písmu a Kristovi, ba dokonca že zachováva Božie Slovo, tak sa žena podriadi mužovi a bude mu veriť, že správne vedie rodinu.

Tento model je dnes takmer vyhynutý. V dobách Izraela alebo ranných kresťanov, bol tento model bežný. Ale práve preto že muži zlyhali a nechceli mať nad sebou autoritu Boha, aj ich ženy nechceli mať nad sebou autoritu muža a konali tak ako sa im chcelo.

Samozrejme aj dnes je ešte veľa rodín ktoré ešte fungujú na Božom slove, ale v pomere so svetom je to iba nepatrné množstvo.

Tiež tu nejde o nejaké otroctvo zo strany žien voči mužom, verše 11 a 12 hovoria o tom, že aj muž či žena sú pred Pánom na tom rovnako:

Pravda, v Pánovi ani žena nie je bez muža, ani muž nie je bez ženy, lebo ako je žena z muža, tak je aj muž skrze ženu a všetko je z Boha.

Pavol na lodi do Ríma

Pozrime sa na Pavla, ktorý absolútne rešpektoval Boha. Prejdime do skutkov Apoštolov 27 kapitoly. Pavol je väzňom na lodi, ktorá má ísť do Ríma. Posádka sa rozhodne vydať sa na plavbu, ale Pavol, ktorý sa drží Boha a má z Neho múdrosť im hovorí:

Mužovia, predvídam, že plavba bude náročná a spojená s veľkou stratou nielen pre náklad a pre loď, ale aj pre naše životy. Ale stotník väčšmi dôveroval kormidelníkovi a majiteľovi lode ako slovám Pavlovým

Pavol tu prorokuje, že plavba bude nepriaznivá a že by mali počkať. Ale sú to pohania ktorí si myslia že žiaden Hospodin nie je a tak nerešpektujú Pavla. Stotník sa spolieha na človeka – kormidelníka, majiteľa – namiesto na Hospodina ktorý vedie Pavla. Posádka napriek Pavlovej vízie opúšťa breh.

Okolo lode sa však spustí strašný vietor a loď je unášaná akoby náhodou kdekoľvek. Pozrime sa do veršov 18-20 ako to vyzeralo:

Keďže vietor nimi veľmi zmietal, na druhý deň vyhádzali náklad, na tretí deň vlastnými rukami vyhádzali aj lodné náradie, a keď niekoľko dní sa ani slnko ani hviezdy neukazovali a búrka stále zúrila, stratili všetku nádej, že sa zachránia.

Pavol im to predpovedal skrze Hospodina, oni sa však spoliehali na seba teraz majú problém, dokonca už nedúfajú v záchranu. A tu vystúpi Pavol a hovorí:

Keď im už dlho ani jesť nechutilo, postavil sa Pavel prostred nich a povedal: Mužovia, mali ste ma poslúchnuť a nehýbať sa od Kréty, a boli by ste si usporili tohto trápenia, aj straty.

Pavol im tu vyčíta, že ho neposlúchli. Toto často robia muži v rodinách. Niečo predpovedajú že sa stane a keď sa to stane, tak hovorievajú – čo som povedal? Nehovoril som to, že sa to takto stane? V tomto bode sú si muži bezbožní a Pavol rovnakí. Aj Pavol napomína, že to predpovedal, ale on to hovorí iba jeden krát a k tomu aj má riešenie. Čítajme:

Ale teraz vás napomínam: buďte dobrej mysle; lebo ani jeden z vás nezahynie, okrem lode.

Vidíme to povzbudenie pre celú posádku? Pavol im iba raz vyčítal, že ho mali poslúchnuť, ale hneď na to ich upokojuje, aby boli dobrej mysle, že nikto nezahynie.

Otcovia rodiny robia presný opak. Najprv vyčítajú v rodine že sa niečo stalo čo oni predpokladali, ale nedávajú pokoj do rodiny a riešenie, ale ešte viac sa zatvrdzujú a dávajú najavo, že nebolo podľa nich a tak teraz nech si to každý vypije do dna. Doslova sa vo svojom vnútri tešia z nešťastia, ktoré sa v rodine stalo. Ale Pavol hneď utišuje a dáva istotu – nezahyniete! Prečo toto Pavol hovorí? Pretože Pavol má hlavu Krista, on nie je odkázaný na vlastné sily. Námorníci sú odkázaní na svoje sily a prehrávajú, už nemajú síl. Ale Pavol má hlavu Krista, poslúcha Boha, obracia sa v modlitbách na Boha ak je nejaký problém a tak hovorí:

Tejto noci zjavil sa mi totiž anjel toho Boha, ktorému patrím a ktorému slúžim, a riekol mi: Neboj sa, Pavel, pred cisárom musíš stáť, a hľa, Boh ti daroval všetkých, ktorí sa plavia s tebou.

Vidíme tú istotu z Pavlovej reči? On nehovorí že svojimi silami to zvládneme, on nehovorí že treba urobiť to alebo ono – on sa plne oddáva Božiemu plánu a verí Božiemu Slovu na 100%. Otec rodiny ktorý zlyhal vo vlastných silách a nevie čo ďalej, upadne do malomyseľnosti ako títo námorníci, pôjde do krčmy, odíde na čas od rodiny, zatvrdí si srdce, rieši konflikt útekom. Už nemá svoju silu aby z nej vedel čerpať a skončil.

Ale Pavol nepoužíva svoju silu, ale silu Hospodina a preto sa spolieha, verí a skutočne sa to aj tak stane ako to on hovoril a veril Božiemu slovu.

Preto buďte dobrej mysle, mužovia, lebo verím Bohu, že sa tak stane, ako mi oznámil.

Napriek tomu že Pavol je otrok, že má byť v Ríme odsúdený, nemlčí a ukazuje týmto pohanom, aká je veľká sila Hospodina.

Námorníci boli tak zle na tom, že 14 dní nič nejedli. Tu sa mohol Pavol nadúvať, ako im to všetko predpovedal, ako ho nepočúvali a byť pyšný sám na seba. On ich ale napomína aby jedli, aby neboli skrúšeného ducha:

Preto vás napomínam, aby ste si zajedli; treba vám to na vlastnú záchranu, lebo sa nikomu z vás ani vlas nestratí z hlavy. A ako to povedal, vzal chlieb, ďakoval Bohu pred všetkými, rozlomil ho a začal jesť. Nato sa všetkým vrátila dobrá myseľ, a aj oni jedli.

Záver je v rukách Boha, ktorý ak dá sľub a hoci aj človekovi ako Pavol, tak ho dodrží. A Pavol sa drží Boha, verí mu a všetko dopadne tak, ako predpovedal:

Keďže však nabehli na plytčinu, zastali s loďou, predná časť lode uviazla a ani sa nepohla, zadná časť sa však rozpadla pod návalom vĺn. Vojaci radili pobiť väzňov, aby niektorí z nich nevyplával a neutiekol. Ale stotník chcel zachrániť Pavla a prekazil to. Rozkázal tým, čo vedeli plávať, aby prví poskákali a vyplávali na zem; ostatní však, jedni na doskách, iní na troskách lode, a tak sa stalo, že sa všetci dostali na zem zachránení. Bolo ich všetkých na lodi dvestosedemdesiatšesť.

Na tomto príklade sme videli muža, ktorý nezlyhal – Pavol. Držal sa Boha, držal sa Jeho vôle a ukázal pohanským námorníkom, že nie len hrubá sila je dôležitá v živote, ale hlavne požehnanie.

Záver

Dnes keď sa pozeráme na vieru v rodinách, tak rodina je buď bez viery, alebo vieru vedie žena. Niekedy sa to nemusí vidieť na prvý pohľad, že rodina zlyháva duchovne, ale ďalšie a ďalšie generácie nám ukzujú, ako na tom muži boli, ako tí, ktorí dostali tú veľkú zodpovednosť pred Bohom a oni sa schovali, utiekli, popierali, boli zatvrdení.

Ďalšie a ďalšie generácie sa stali horšími a skorumpovanejšími, až sme sa dostali do dnešného bodu, kedy je hriech braný ako cnosť. Človek sa pýta, či môže tento svet aj naďalej takto pokračovať, keď hriech číha na každom kroku a noviny nestačia písať o katastrofách ktoré pramenia z hriechu?!

Základ všetkého je porušenie hneď prvého prikázania. Ľudia nemilujú Boha, práve naopak – utekajú pred Ním ako utekal pred Ním Adam v raji, nenávidia Ho. Prečo?

Pretože muž zlyhal, pretože už Adam zlyhal, pretože ďalší a ďalší muži zlyhali, neučili ďalšie generácie o Stvoriteľovi tohto sveta, spoliehali sa na svoje výkony a chválili sa tým, čo sami dokázali.  Mojžiš prikázal mužom učiť rodiny, deti, ženy, aby vedeli o Tvorcovi sveta, Sudcovi sveta a Spasiteľovi sveta. Buďme ako Pavol ktorý hovorí –  mužovia, bratia buďte dobrej mysle, spoliehajte na Krista a budete žiť!