Advent – príchod

Advent  – príchod.

Západná cirkev si dnes poväčšine pripomína začiatok nového cirkevného roka, ktorý sa viaže s adventom. Ak zostaneme iba pri pripomienke, veľa osohu nám to neprinesie. Advent znamená príchod – čakanie, že niekto významný príde, na koho sa tešíme, že ani nevieme spávať.

Keď sme boli malými deťmi, určite sme sa tešili na vianoce. V posledné noci pred vianocami, som ako dieťa zle spával a radoval sa nad darčekmi ktoré dostanem. V tomto prípade mojím adventom nebola osoba, ale určitý deň.

Prvý advent

Izrael v čase keď bol utláčaný, očakával každým dňom Mesiáša. Raz bol Izrael skúšaný vojnami, potom boli odvlečený do Babylonského zajatia, napokon trpeli nadvládu Rímskej ríše a v týchto pre nich ťažkých časoch, očakávali zasľúbeného Mesiáša, ktorý ich vytrhne z otroctva. Ich predstavy boli však scestné, pretože Mesiáš mal byť bájny hrdina, ktorý zjednotí Izrael a ten bude opäť vládnuť mocnou rukou, ako za čias kráľa Dávida alebo Šalamúna.

Dlho očakávaný Mesiáš prišiel, v úplnej tichosti, v biede sveta, ako malé dieťa. Neprišiel so žiadnou parádou, zástupom anjelov, ale prišiel úplne nepozorovane a dokonca zahľadil za sebou stopy, aby ani tí čo študovali Písma, nemohli Ho len tak ľahko odhaliť a verejne predstaviť.

Mesiáš – Kristus prišiel na svet preto, aby človeka zbavil otroctva hriechu. Materiálny človek – bežný Izraelita sa nazdával, že Kristus ho vytrhne z otroctva pozemskej nadvlády – z otroctva Rímskej ríše. Ale Kristus prišiel na zem z oveľa vznešenejším poslaním – vytrhol človeka z otroctva hriechu, satana, smrti a zatratenia. Priniesol ten najúžasnejší dar celému ľudstvu – spasenie, to jest, záchranu.

Prvý advent bol očakávaním Izraela a Izraeliti skutočne stenali a vzlykali nad tým, nech sa Mesiáš objaví. Každým dňom mysleli na Mesiáša, ako svojho vykupiteľa. Mesiáš prišiel a napriek nepochopeniu zo strany študovaných v zákone, našiel si Kristus priazeň obyvateľov, založil svoju cirkev na zemi a dodnes mal mnoho vyznávačov a má ich naďalej.

Druhý Advent – druhý príchod.

Posolstvo Adventu nekončí tým, že prišiel Kristus na našu zem, učinil obeť za druhých ľudí, potom vstal z mŕtvych, odišiel na Božiu pravicu a bodka. Kristus sľúbil veriacim, že sa ešte raz vráti, no už nie ako chudobný tesárov syn, ale ako ten, kto si prišiel po svoju nevestu cirkev, ako vládca  a sudca všetkých ľudí, ktorí kedy žili. Kristus nepríde nepozorovane v jasličkách, ale príde v obrovskej sláve.

Mnoho ľudí, ktorí sa dozvedajú túto správu od kresťanov, dokonca aj samotní vyznávači Krista, neveria Jeho slovám. Posmievajú sa z toho, že by Kristus mal ešte raz prísť.

Boh nás však vo svojom slove varuje: Predovšetkým vedzte, že posmievači, žijúci podľa svojich žiadostí, prídu v posledné dni s výsmechom a povedia: Čože je so sľubom o Jeho (Kristovom) príchode? Veď odkedy otcovia pomreli, všetko tak zostáva od počiatku stvorenia.

Tento verš i keď je takmer 2000 rokov starý, má v sebe mnoho pravdy. Dnes ľudia spochybňujú Krista, neboja sa Jeho spravodlivého súdu, neveria v Neho, neveria že by mal ešte prísť. Človek či už pred dvetisíc rokmi alebo teraz, neverí vo vskriesenie tela. Počuje správu, že Ježiš bol vskriesený, ale zdá sa im to nemožné. O čo viac nemožné sa ľuďom zdá to, že tento vskriesený Ježiš, opäť príde na túto zem.

Azda v prvých storočiach ľudia tomu ešte verili, ale dnes prešlo takmer 2000 rokov a zdá sa nám to ako mytologická rozprávka.

A tak posmievači ukazujú svoju tvár, ukazujú na kresťanov ako na bláznov, ak veria v akýsi druhý príchod niekoho, kto zomrel pred dvetisíc rokmi. Posmievajú sa s kresťanov a tí namiesto obhajoby svojej viery, žiaľ často podľahnú a aby neboli na posmech, zaprú že by mohol Kristus opäť prísť.

Ale Biblia nás varuje: Predovšetkým vedzte, že posmievači, žijúci podľa svojich žiadostí, prídu v posledné dni s výsmechom a povedia: Čože je so sľubom o Jeho (Kristovom)  príchode? Veď odkedy otcovia pomreli, všetko tak zostáva od počiatku stvorenia.

Všimnime si v tomto verši, že ide o posmievačov, ktorí si žijú podľa svojich žiadostí. Teda ide o ľudí materiálnych, ktorí sa môžu tváriť naoko že im je blízke aj niečo duchovné, ale znak ich materializmu je v tom, že žijú podľa svojich žiadostí, podľa svojej rozkoše, podľa svojej telesnosti, podľa svojich pôžitkov.

A títo telesní ľudia sa budú usmievať a hovoriť: čože je so sľubom o Jeho príchode, kde je ten váš slávny Kristus, ten slaboch, ktorý zomrel na kríži? Kde je ten čas, aby mal prísť, aby mal súdiť nás, naše previnenia? Všetko sú to iba hlúpe povery!

Ale Biblia predpovedá že ľudia takýto budú a zvlášť pred Jeho skutočným druhým príchodom. Ak Kristus neprichádza, je nutné sa vzdať viery, kresťanstvo odvrhnúť, nahradiť ho buddhizmom, hinduizmom alebo islámom. Alebo ho nenahradiť ničím, ale žiť si podľa svojich rozkoší, ako sa komu zažiada.

Veď odkedy otcovia pomreli, všetko zostáva v starom chode, nič sa nové nedeje. Všetko je po starom – my si hrešíme do sýtosti, odhadzujeme Božie zákony ako smeti, nerešpektujeme Jeho slovo, nedáme sa poučiť Písmom, pýtame sa – kde je ten Kristus, veď všetko je také isté ako bolo vždy. Hrešíme si koľko sa nám zachce, riadime sa heslom – nastav široké lakte a choď na vrchol cez mŕtvoly, riadime sa heslom – kto nekradne nič nemá, promiskuita, rozvodovosť je v móde – len hlupák žije s jednou manželkou celý život. Načo naplniť Boží príkaz o tom, aby sme tvorili rodiny, ktoré sú riadne spojené vo zväzku – veď dnes je moderné žiť si nadivoko, striedať partnerov, neviazať sa, nebrať na seba žiadnu zodpovednosť.

Takto premýšľa bežný človek a hovorí si v srdci – kto ma môže odsúdiť, keď je svet celý skorumpovaný a ja sám som ešte vcelku spravodlivý. Kto ma odsúdi, keď sudca sa dá kúpiť, súd sa dá kúpiť, svedkovia sa dajú kúpiť. Kto ma odsúdi, keď ma nikto nevidel ako som kradol, nikto ma nevidel ako som chodil za susedou, nikto ma nevidel, keď som v srdci nenávidel kolegu – na oko som sa však na neho usmieval. Kto nás odsúdi, keď nie je tu žiaden spravodlivý sudca, ani spravodlivý súd?

Počul som síce o nejakom Kristovi, ktorý má údajne opäť prísť na zem a súdiť, ale to je iba báchorka. Ale Boh ku nám hovorí:

Predovšetkým vedzte, že posmievači, žijúci podľa svojich žiadostí, prídu v posledné dni s výsmechom a povedia: Čože je so sľubom o Jeho (Kristovom) príchode? Veď odkedy otcovia pomreli, všetko tak zostáva od počiatku stvorenia.

Títo telesní ľudia určite advent nepotrebujú. Pre nich je advent iba smiešnou atrakciou kresťanstva, ktoré verí v nezmysel, že Kristus na konci času opäť príde aj so svojim spravodlivým súdom.

Kresťan a advent

Čo ale ty milý kresťan? Čakáš na druhý príchod Krista, ako ho čakali Izraeliti, ktorí boli pod okupačnou Rímskou armádou? Stenáš aj ty pod tlakom svojich hriechov a previnení, ktoré ťa vedú na nesprávnu cestu?

Veríš celým srdcom, že Kristus opäť príde a bude súdiť živých i mŕtvych? Alebo si sa prispôsobil tomuto materiálnemu svetu, nechceš byť terčom posmechu a tak súhlasíš s názormi tých, ktorí sa posmievajú, ktorí však žijú podľa svojich telesných žiadostí? Alebo veríš azda v tmu po smrti, v reinkarnáciu, v skriesenie všetkých ľudí bez podmienky?

Alebo to berieš úplne ľahostajne a hovoríš si – nikto sa ešte zo smrti nevrátil, čo sa tým budem zaoberať?

A predsa je tu jeden človek, ktorý prekonal smrť, akokoľvek sa to zdá byť bláznivé a nereálne. Ako hovoril farár Bush – keď si chcem kúpiť topánky, pôjdem k obuvníkovi, ak mlieko tak k mliekarovi, ak budem chcieť vedieť niečo o peniazoch, navštívim banku, ale ak chcem vedieť čo je po smrti pôjdem za tým, ktorý túto smrť premohol a vstal z mŕtvych. O tomto mi nič nepovie mliekar, obuvník, bankár – o tomto mi vie povedať iba Kristus, pretože On jediný prešiel smrťou a vstal do života. Ani buddha, ani Mohamed, ani Osho, ani žiaden Guru z mŕtvych nevstal – nemohli vstať, pretože boli ľudia plní hriechov tak ako ja, alebo ty.

Ak neveríš v Kristovu zástupnú obeť, to že prekonal smrť a nabáda nás k tomu, aby sme aj my išli jeho už vyšľapanou cestou, čo ťa drží pri kresťanstve? Tradícia je príliš málo, chodenie do kostola, výzdoba, spev, atmosféra je síce pekná vec, ale ak neveríš celým srdcom Kristovi a Jeho diele spásy – neveríš ani v druhý príchod, v advent.

Azda si vyzdobíš avdentný veniec, zapáliš prvú adventnú sviečku – ale ak neveríš že príde Kristus, k čomu je ten veniec dobrý, ak ho nerátame iba ako ozdobu? Aké je potom moje kresťanstvo, keď neverím v Krista? Nie je to iba nejaká záruka, nejaká poistka – čo ak je to náhodou tak, ako to píše Písmo, aby som nezostal pred bránami večnosti? Nie je moje kresťanstvo iba krivé a nefalšované pokrytectvo, keď síce nemilujem Boha, ale naoko sa aspoň tak tvárim? Ako keby Boh nevidel do môjho srdca, ako keby Boh, nedokázal mi spočítať všetky hriechy do posledného a vystaviť mi účet?

Mojžiš na svätej hore.

Keď bol Mojžiš na svätej hore, kde mal priniesť dosky desatora, nechodil niekoľko dní a Izraeliti začali reptať. Mysleli si že Mojžiš tam hore azda uhynul a zabudli aj na ruku Hospodina, ktorý ich vyviedol zázrakmi z Egypta. Ani oni nečakali na Mojžišov príchod, nenádejali sa, že Mojžiš skoro príde a prinesie im úžasné správy od Boha, prinesie im Božou rukou zapísaný zákon.

Viete čo títo ľudia urobili namiesto adventu – čakania, očakávanie Mojžišovho príchodu? Urobili si zlaté teľa a hovorili si v srdci, že toto slepé teľa ich vyviedlo z Egypta, že toto teľa je ich Boh.

Nerobíme to isté aj my dnes? Namiesto očakávania na Pána, sme zahrabaní v televízii, v internete, v počítačoch, politike, v športe, v hudbe, vo filmoch, vo svojich zlatých teľatách, ktorá dnešná doba ponúka?! Nie sme zahrabaní v milovaní zlatého teľaťa dnešnej materialistickej doby? Neveríme že Kristus príde, tak sme si urobili svoje zlaté teľa a toto teľa nás robí šťastným i keď vieme, že nemá skutočné oči, uši, pocity – že toto teľa je iba predmet – možno krásny lesklý predmet zo zlata, ale iba predmet a tak nás to časom frustruje, že veríme v pominuteľné predmety, ktoré nemajú žiadnu dušu, žiadneho ducha?!

Múdre panny

Záverom sa nedá nespomenúť Ježišove podobenstvo o múdrych a pochabých pannách. Vonku očakávali ženícha, kde múdre panny si vzali olej do lámp, ale pochabé si nevzali. Keď ženích prišiel, pochabé panny nemali oleja v lampách a tak rýchlo išli do dediny si kúpiť. Múdre panny boli pozvané ženíchom na svadbu, pretože mali olej v lampách a mohli v noci svojou lampou preukázať svoju tvár, ktorú ženích spoznal.

Pochabé panny keď sa vrátili z kúpy oleja, zaklopali na bránu svadby, ženích im otvoril, pozrel sa na ich tváre v odraze svetla lámp a povedal im tvrdé slová: nepoznám vás! A neboli vpustené na svadbu, zostali vonku, kde bol plač a škrípanie zubov.

Tento príbeh je o advente. Máme aj my ako cirkev očakávať na svojho Pána, kedy sa zjaví. Nikto nepozná hodinu ani dňa, kedy to bude. Máme byť však bdelí, máme sa modliť, máme čítať Písmo, máme mať olej v lampách – teda vieru.

Pretože Kristus môže prísť kedykoľvek – aj o pár minút – nikto nevie. Pochabí ľudia, ktorí nebudú mať vieru, sa v poslednej minúte rozhodnú obrátiť k Bohu  – budú sa snažiť doliať si oleja do lámp. Predstúpia potom pre Kristovu tvár, ale to už bude neskoro. Kristus im povie – nepoznám vás!

A tí ľudia budú tvrdiť – sme pokrstení, máme konfirmáciu, sväté prijímanie, birmovanie, chodili sme na vianoce do kostola, alebo dokonca sme chodili neustále do kostola každú nedeľu. Čo na tom, keď lampa viery nemala olej – takéto kresťanstvo bolo zbytočné a daromné.

Záver

Počuť Kristov hlas – nepoznám vás, napriek našej obhajobe je to najstrašnejšie, čo človek môže od Boha počuť. Nebuďme ako pochabé lampy, dolejme si olej viery už dnes. Nebuďme ako Izraeliti, ktorí čakali na Mojžiša a vo svojej netrpezlivosti si vyrobili zlaté teľa. Nebuďme ako posmievači tejto doby – kde je ten váš Kristus, veď všetko je presne tak, ako vždy?! Nebuďme ako mix všetkých týchto príkladov. Keď budeme ako posmievači, neuveríme v Boha, vytvoríme si zlaté teľa ako svojho Boha, nebudeme mať olej viery v lampách – Kristus príde, alebo smrť na nás príde náhle ako zlodej a my budeme počuť to strašné: Nepoznám vás!

Buďme ako tí, ktorí veria v druhý Kristov príchod, lebo veria v Boha, veria v Jeho sväté slovo zapísané prorokmi a svätými v Biblii. Ak uveríme Jeho slovu, nebudeme si robiť modly tohto sveta, nebudeme veriť v mamonu, ktorá nemá oči a uši. Nebudeme ako pochabé panny, ale budeme ako panny ktoré boli pripravené na ženíchov príchod.

Advent je doba príchodu Krista. Prvý advent – prvý príchod je už za nami, už dnes máme dôkazy a záznamy o Pánovom príchode na počiatku tohto letopočtu. Teraz sa máme pripraviť na druhý príchod a advent je obdobím premýšľania nad druhým Kristovým príchodom a jeho spravodlivým a svätým súdom.

Na začiatku som napísal, že cirkev si pripomína dnes advent a otvára sa nový cirkevný rok. Pripomienka je však mŕtva – my musíme advent prežívať, rozjímať o Kristovom príchode, uvedomení si krátkosti života, času, uvedomení si toho, že Kristus príde kedykoľvek – dnes, zajtra – príde ako zlodej v noci, nikto Ho nebude čakať a On sa zjaví ako blesk z neba.

Venujme svoj čas viac Bohu, ďakujme mu za všetko čo pre nás robí, spievajme mu, modlime sa ku Nemu, učme sa ho milovať tak, ako On miluje nás. Rozjímajme, premýšľajme nad Jeho veľkosťou, nad Jeho majestátom, nad Jeho zvrchovanosťou, nad Ním samotným.

Pýtaš sa – ako môžem premýšľať o Kristovi? Predsa v slove, ktoré nám Boh zanechal ako dôkaz – v Biblii. Ak chcem vedieť niečo o prezidentovi USA, tak si o ňom prečítam knihy, alebo pozriem záznamy na internete, budem hltať jeho vyjadrenia, výroky, názory, odpovede.

Tak je to aj s Kristom. Ako niekto môže byť kresťanom a pritom nepoznať Bibliu? Ako môžeš poznať Krista bez Biblie? Veď sám Kristus hovorí, že človek hľadá múdrosť v Písme, ale celé Písmo ukazuje na Neho. Biblia celá komplet ukazuje na Krista. Každý jeden príbeh starej zmluvy ukazuje na niekoho, kto príde a vykúpi ľud spod hriechu – teda na Krista. Nová zmluva naopak vykresľuje Krista, ktorý tu reálne žil, chodil, jedol, zhováral sa. Ako môžeš poznať Krista, keď si nič o ňom nečítal?

Advent – príchod. Na konci Biblie sám Kristus hovorí: Ajhľa, prídem skoro a moja odplata je so mnou, aby som odplatil každému podľa jeho skutkov! Ja som Alfa i Omega, Prvý i Posledný, Počiatok i Koniec. Blahoslavení, ktorí si perú oblek, aby mali právo na strom života a vošli bránami do mesta! Von zostanú psi, traviči, smilníci, vrahovia, modloslužobníci, všetci milovníci a páchatelia lži. Ja, Ježiš, som poslal svojho anjela svedčiť vám o týchto veciach po cirkevných zboroch. Ja som koreň a rod Dávidov, jasná hviezda ranná. Duch a nevesta hovoria: Príď! Kto počúva, nech povie: Príď! Kto žízni, nech príde! 

Príď Pane Ježiši – tak volali Izraelci v čase útlaku Rímskou armádou a tak volajú kresťania dnes, v čase veľkého odpadnutia od viery… Amen