Nemilujem Boha – pravoslávne spovedné zrkadlo

Keby som miloval Boha, neustále by som naň Ho myslel radostným srdcom. Každá myšlienka na Boha by mi poskytovala šťastie a blaženosť. Naopak, myslím omnoho častejšie a omnoho horlivejšie na pozemské veci a myslenie na Boha je pre mňa náročné a nezáživné.

 

Keby som miloval Boha, potom by rozhovor s Ním v modlitbe bol mojim pokrmom a potešením a doviedol by ma k neprerušovanému spoločenstvu s Ním. Ale naopak, nie len že nenachádzam v modlitbe potešenie, ale považujem ju dokonca za námahu. Zápasím s nechuťou, som oslabovaný lenivosťou a radšej som dychtivo hotový zaoberať sa akoukoľvek bezvýznamnou maličkosťou, len keď to skracuje modlitbu a odpútava ma od nej. Môj čas prchá nepozorovane v malicherných činnostiach, ale keď sa zaoberám Bohom, keď sa staviam do Jeho prítomnosti, zdá sa každá hodina dlhá ako rok. Ak miluje niekto druhého, myslí na naň ho celý deň nepretržite, predstavuje si ho, stará sa oň ho a za žiadnych okolností neopúšťa myseľ na jeho milovaného priateľa. Avšak ja si behom dňa sotva vyhradím jednu hodinu na hlboké ponorenie do meditácie o Bohu, na zapálenie svojho srdca láskou k Nemu, zatiaľ čo horlivo venujem dvadsaťtri hodín dňa ako vrelú obeť modlám svojich vášní a sklonov. Dychtím po rozhovore o ľahkovážnych veciach a po tom, čo znižujem ducha; to ma teší. Ale v úvahách o Bohu som vyprahnutý, znudený a lenivý. I keď som nechcene vtiahnutý inými do duchovného hovoru, snažím sa zmeniť rýchlo námet na iný, ktorý sa ľúbi mojim žiadostiam. Som neúnavne zvedavý na novinky o občianskych záležitostiach a politických udalostiach; horlivo hľadám uspokojenie pre svoju záľubu v získavaní poznatkov o vede a umení a v cestách k získaniu vecí, ktoré si prajem vlastniť. Ale štúdium Božích zákonov, znalosť Boha a náboženstvo na mňa robí pramalý dojem a neuspokojuje hlad mojej duše. Považujem tieto veci nie len za nepodstatné zamestnania pre kresťana, ale svojim spôsobom za akési vedľajšie záujmy, ktorými by som sa možno mohol zaoberať vo svojom prebytočnom čase, vo voľných chvíľach. Skrátka, ak je posudzovaná láska k Bohu podľa zachovávania Jeho prikázaní (»Ak ma miluješ, zachovávaj moje prikázania,« hovorí náš Pán Isus Christos), potom ja nie len že ich nezachovávam, ale dokonca sa málo o to snažím; nasleduje teda celkom iste záver, že Boha nemilujem. Tak to hovorí Bazil Veľký: „Dôkaz, že človek nemiluje ani Boha ani Christa je v tom, že nezachováva Jeho prikázania.“