Narodenie Krista Pána

Narodenie Krista Pána

Keď tak človek prechádza dnešnými ulicami, mesto býva odiate vo vianočnom šate. Všade sú okrášlené stromčeky, blikajúce svetielka, ozdoby ktoré hrajú všetkými možnými farbami. Človek ktorý by ku nám prišiel na návštevu z ďalekých končín, ktorý by bol z úplne inej kultúry, by sa mohol diviť – čo sa to tu deje? Určite je tu nejaký veľký sviatok, veľká oslava, veľká udalosť.

Ako by sme tomuto človeku odpovedali – čo sa tu koná, keď sú vyzdobené celé mestá? Mnoho ľudí by vysvetľovalo, že slávime sviatok vianoc, kde si ľudia dávajú medzi sebou darčeky, kde sa snažia správať viac ľudskejšie ako po celý rok, kde sa stretávajú celé rodiny pri štedrom stole, ktorý sa prehýba dobrotami od výmyslu sveta.

No tento neznámy človek by chcel od nás vedieť, prečo slávime takýto sviatok, kto ho zaviedol, na koho počesť sa toto všetko deje. A tu už by mnoho ľudí nedokázalo správne odpovedať, alebo by vedeli o tomto sviatku iba niečo hmlistého.

Ako ďaleko sú veľkolepé výzdoby od reality skutočných vianoc, od skutočného sviatku, ktorý je na tento deň slávený.

História

Pred Kristovým príchodom bol pohanmi oslavovaný sviatok zimnej rovnodennosti, práve v období vianoc. Do tohto obdobia sa totiž neustále skracujú dni, cez vianoce sa to zastaví a po vianociach sa dni začínajú predlžovať, až príde jar, leto, a dni ktoré sú plné života, svetla a tepla.

Práve preto pohania oslavovali dni zimnej rovnodennosti, pretože to bol zlom, kedy končí narastanie tmy a začína narastanie svetla, v podobe predĺžených dní.

Samozrejme to vypozorovali z prírody, ktorá je Božím dielom a títo pohania správne oslavovali tieto dni rovnodennosti, ako dni radosti a zlomu k lepšiemu.

Je v tom symbolika aj pre kresťanov. Do príchodu Krista sa neustále prehlbovala tma ohľadom otázok života, smrti, správnej cesty k Bohu, hriechu, ale práve Kristov príchod by sa dal nazvať príchodom svetla, kedy tma stráca svoju moc a nastupuje obdobie poznania pravdy.

Azda aj z tohto dôvodu si ranní kresťania vybrali tento sviatok, ako narodenie Krista Pána, čo okrem spomínanej symboliky, tento deň mal ešte jeden dôležitý faktor: pohanská oslava končí, začína oslava narodenia Krista. Pohanský sviatok bol prekrytý Kristovým svetlom, kresťanstvom, novou nádejou a pravdou pre ľudstvo.

Odmietanie narodenia Krista Pána kresťanmi

Sú ľudia, ktorí odmietajú slávenie vianoc, pričom si hovoria kresťania. Je to údajne preto, lebo tento sviatok pripadá na spomínaný sviatok rovnodennosti. Neuvedomujú si fakt, že narodenie Krista zaplátalo pohanský sviatok temna, kde svetlo zvíťazilo nad tmou. Okrem toho sú dni zimnej rovnodennosti darom od Boha, ktorý všetko stvoril a teda Boh mal v pláne raz tieto dni tmy, nahradiť dňami svetla. Veď čo sa vymyká Božiemu pôsobeniu, o čom by Boh nevedel dopredu, prečo by Boh nechal takmer dvetisíc rokov, aby sa slávil tento sviatok práve v tieto dni?!

Sviatok narodenia Krista Pána taktiež nie je zaznamenaný v Písme. V podstate by sme mohli tento sviatok vylúčiť a nič by sa nestalo. V Písme nečítame, že by si učeníci pripomínali narodenie Krista. To však nič nemení na fakte, ak si tento sviatok pripomíname, ak deti učíme zvlášť v tieto dni, kto Kristus je, čo pre nás vykonal. Napokon, ak by narodenie Ježiša nebolo podstatné, nedostalo by sa do Biblie a už vôbec nie v tak podrobnom opise. Či si človek pripomína narodenie, alebo si ho nepripomína ako niektorí kresťania – nič nemení na fakte, že spasenie je z milosti, skrze vierou, darom od Boha. Mne osobne narodenie Krista robí radosť, no neodsudzujem ľudí, ktorí tento sviatok neslávia a sú kresťanmi. Ak si ale takýto kresťania napriek tomu doma robia stromček a dávajú darčeky, je to znak pokrytectva. Je to to isté, ako keby som opovrhoval Moslimami, ale slávil by som ich mesiac Ramadán, alebo by som išiel každý rok na sviatok do Mekky.

Podobne, ak by som ja ako kresťan neuznával sviatok narodenie Krista Pána a odmietal by som tento sviatok, v tom prípade by bolo férové, aby som nerobil ani stromček, ani by som nikomu nedával darčeky, ale vianoce by boli pre mňa iba radový decembrový deň, ktorý nie je v Písme zaznamenaný k sláveniu. Na druhej strane by som neodsudzoval tých kresťanov, ktorí vianoce slávia, pretože spasenie je z viery a nie z pochvaly, svojej múdrosti, čo nutne vedie k pýche.

Pre mňa vianoce znamenajú sretnúť sa s kresťanmi, spievať Bohu chvály v zbore, oslavovať Boha na bohoslužbách. Vtedy prichádzajú aj do kostolov rady ľudí, ktorí si celý rok ani len nespomenú, že nejaký Kristus existuje. Pre veriacich, ktorí sú skutočnými kresťanmi, je však oslava narodenia Krista Pána, naozajstným sviatkom. Veď koľko zbožných ľudí zložilo v našich spevníkoch, tak úžasné piesne tejto oslave, pričom ich pocity ktoré do piesní vložili, je cítiť v srdci aj dnes. Luther spieva vo svojej piesni, o tom ako Micheáš predpovedá narodenie Krista. Wesley s Kuzmánym sa radujú, že toto dieťa prináša spásu, a Gerhardt, ktorý prežil neobvykle ťažký život vyznáva: že ešte na svete nebol, keď Kristus sa narodil, z tmy hriechov ho vyslobodil, že je jeho spásou. Tieto hlboko zbožné piesne by mali znieť našimi obchodnými centrami, v našich rádiách, v našich televízoroch, aby sa ľudia aspoň na chvíľu zastavili a boli oslovení textami týchto skladateľov.

Vianoce v Betleheme

Kedy sa presne narodil Ježiš Kristus o tom Písmo mlčí a nie je podstatné pre spásu. To, že sa však narodil, Písmo jasne definuje a bez Kristovho narodenia by nebola možná spása ľudstva. Ak sa pozrieme ako vyzerali prvé vianoce, kedy sa Ježiš narodil, tak sa to dosť odlišuje od vianoc, aké sú dnes.

Ježiš sa narodil v špine tohto sveta, nebol očakávaný ako malé dieťa, nenašlo sa pre Neho dokonca miesto v dome, tak sa jeho matka Mária, musela uskromniť s maštaľou.

Paradoxy

Ježiš prišiel preto, aby vykúpil ľudstvo z hriechov. Hriech je oddelenie sa od Boha, jeho vzdialená cesta do Pána sveta, ktorý stvoril. Ľudstvo hrešilo a hreší, no hriech nie je možné nijako odstrániť. Boh však našiel nečakaný spôsob, ako človeka postihnutého hriechom uzdraviť. Poslal sám seba v podobe Syna na zem, aby prežil dokonalý život, aby vzal hriechy ľudstva na seba, aby ľudia nemuseli za svoje hriechy niesť vinu. Pre Boha je to obrovská obeta, na strane človeka je to všetko zdarma.

Paradox je však ten, že človek nechce niekoho, kto by vzal jeho hriech na seba, nechce Spasiteľa, nechce Vládcu sveta prijať, on si chce žiť vo svojej tme a takto aj chce zomrieť. A tak keď prichádza Spasiteľ, zostane mu miesto v maštali. Keď sa vladár Herodes dozvedá, že sa narodil Kráľ, Spasiteľ – dáva vyvraždiť deti s tým, že bude tento Kráľ zavraždený spolu s nimi. Paradox je to, že tento Kráľ je dlho očakávaný Mesiáš, na ktorého Židia čakali dlhé storočia. No keď prišiel, stal sa vyhnancom a musel ujsť do susedného pohanského Egypta.

Ďalším paradoxom je to, že keď tento Kráľ začal verejne vystupovať, neboli Židia kvôli ktorým prišiel ako k prvým, schopní počúvať Jeho Slovo. Oni mali svoje náboženstvo, mali svoje obrady, svoju vieru – no živého Krista prijať nechceli. To sa deje aj dnes v kresťanstve, kde kresťania lipnú na svojich obradoch, svojich liturgiách, svojej nábožnosti, chodenia do kostola, ale Krista nepoznajú a ani poznať nechcú.

Posledným paradoxom je to, že tento Kráľ bol tak nenávidený ľuďmi, že tí ho odsúdili a dali ukrižovať. Ak by sme mali nájsť najmenej spravodlivú vraždu, najmenej spravodlivý súd – bol by to súd s Ježišom Kristom. Keď súd urobí justičný omyl a odsúdi niekde na smrť nevinného človeka, je to niečo hrozné. Na druhej strane je však pravda aj to, že i tento nevinný človek je plný hriechov. Kristus však nemal ani jeden jediný hriech a to je na tom to desivé, že nenávistný človek si našiel spôsob, ako Boha obžalovať a odsúdiť.

Dnešok

Vianoce sú sviatkom narodenia Krista Pána. Všade by mala byť zvesť evanjelia dostupná, všade by sa malo spomínať na to, čo pre nás Boh urobil a zvlášť pre nás pohanov. Mali by sme byť vďační. No narodenie Krista sa odsunulo na vedľajšiu koľaj a akoby symbolicky sa opäť oslavuje deň zimnej rovnodennosti, kde nežiari pravé svetlo evanjelia.

Pozrime sa do svojich rodín. Uctievajú sa v nich pohanské praktiky a povery. Verí sa, na rozrezané jablko, na hádzanie orechov do kútov, na dávanie peňazí pod obrus, dávajú sa rôzne ochranné znamenia na čelo a podobne. Úprimná modlitba pri štedrom stole, poďakovanie za príchod Pána, čítanie z Písma, spomínanie na Pánove dielo pre nás, to sotva niekde ešte nájdeme, okrem pár domácností, kde príchod Krista berú vážne.

Ježiš ako šašo

Na vianoce sa ľudia obdarúvajú darčekmi. Nie je nutné sa tu rozpisovať, čo všetko je schopný človek urobiť, aké rady vystáť v obchodoch, čo všetko objednať, koľko peňazí vyhodiť na jednu hodinu, ktorou si celé vianoce odbije.

Kristov život a Jeho dielo na Golgote sa stalo pre človeka iba akousi mytológiou a aby človek úplne Ježiša Krista nevymazal zo spomienok, vytvoril si iného Ježiša, ktorého nazýva – Ježiško. A tak si ľudia hovoria, čo im tento Ježiško priniesol, aké darčeky dostali od neho, ako ich Ježiško má rád a podobne. Takto sa klamú deti, ktoré ani nevedia, prečo sa vianoce skutočne oslavujú a tak vznikajú nové a nové generácie bezbožných ľudí, a azda aj na oko zbožných, ktorí chodia síce do kostolov, ale nemajú žiadneho Ducha, teda tam chodia iba z vypočítavosti – veď keby niečo, veril som v Boha a mám nárok za to na svoju odmenu.  Z Ježiša ktorý vykúpil svet spod jarma hriechu, sa stal u ľudí šašo, ktorý je dobrý iba na nosenie darčekov a aj to iba v decembri. Skutočného Ježiša Krista ľudia nenávidia tak, ako ho nenávideli Židia v čase, keď ho potupne odsúdili na kríži.

Ježiš priniesol dar

Nepátral som po tom, ako a prečo si ľudia začali na vianoce dávať darčeky, prečo a ako vznikol vianočný stromček, no čo je pre mňa podstatný fakt je ten, že Kristus priniesol ten najväčší možný dar, aký Boh pre človeka priniesť mohol – dar spasenia.

Boh ponúka človekovi spásu, ktorú tak ťažko vydobil na kríži a človeku stačí iba natiahnuť ruku a tento dar si vziať úplne zdarma. Ak si dávame darčeky a vyrástli sme na tom, zaiste je to pekná vec. Ale pri tom dávaní máme mať vždy na pamäti, že Kristovým narodením, Jeho dielom a Golgotou, sme dostali od Boha ten najväčší dar – spásu – záchranu. Mali by sme podľa toho biblického svoje deti viesť k tomu, aby boli za tento dar vďačné, nie ich viesť ku klamstvu, že nejaký neviditeľný Ježiško nosí darčeky.

Keď som hore začal tým, že čo by sme povedali cudzincovi, prečo sú mestá v našej krajine tak bohato vyzdobené, bolo by to práve pre toto – Boh zostúpil v tele človeka na našu zem a vzal Boží hnev, ktorý sa mal vyliať na nás, na seba. Vzal náš hriech a odniesol si za to hnev, pričom na kríži sa pýtal tú známu otázku: Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?! Tak veľa to stálo Boha, aby sme my s ním mali pokoj. A tak málo sa my zaujímame o Neho, ktorý toto všetko pre nás podstúpil, tak málo si uvedomujeme, čo to stálo Jeho a čo to stojí nás.