Modlárstvo – prvá časť

Modlárstvo – prvá časť

Po internete sa potuľuje svedectvo gitaristu a zakladateľa metalovej kapely Korn, Briana Heada. Tento muž bol zapálený pre hudbu ktorú konal, kapela Korn dosahovala vrchol kariéry, predajnosti a ziskov. Napriek tomu Brian upadal do hlbšej závislosti na alkohole a drogách. Potom sa oženil so ženou, ktorá tiež bola závislá na drogách a takto sa im narodila malá dcérka. Brian sa myľne nazdával, že keď si založí rodinu, zbaví sa závislostí, ale všetko išlo po starom, dokonca ho opustila manželka a on zostal s dcérkou sám. Plne si uvedomoval to, že jeho dcéra vyrastá v nepriaznivom prostredí, že z nej vyrastie rebel ako on sám a tak hľadal všetky možné riešenia, ako to zvrátiť. Keď je človek na dne, vtedy zavolá aj k Bohu a Brian keď už nevedel čo so sebou a s dcérou, na Hospodina naozaj zavolal. Malo to svoju odozvu, Boh sa mu dal spoznať, začal čítať Bibliu – Slovo Boha, bol zbavený závislostí, dal sa pokrstiť a verejne vyznal že sa stal kresťanom. Čo však s kapelou?

Brian miloval hudbu, hudba bola pre neho modlou – bolo to niečo, čo dával vysoko nad Boha, bez čoho by nedokázal žiť, bez čoho by jeho život nemal zmysel. Keď však spoznal Hospodina, vzdal sa tejto modly, odišiel z jednej najlepšej kapely svojej doby a tak zhodil modlárstvo hudby. Boh však vedel že Brian hudbu miluje a tak neskôr začal opäť skladať, opäť hrať, ale už hudbu kresťanskú – gospelovú. Nebolo to o vypredaných koncertoch, nebolo to o obrovskom balíku peňazí, nebolo to o sláve, ale on začal spievať Bohu na Jeho počesť, skrze hudbu a texty.

Tak veľa o modlárstve hovorí Písmo a tak málo sa o tejto téme káže. Každý jeden príbeh z Písma je o modlárstve, počnúc Adamom, končiac prvými kresťanskými zbormi. Mnoho ľudí si myslí, že modlárstvo je iba o klananí sa obrazom, sochám, výrobkom ktoré ľudia vyrobili. Ak by to bolo iba toto, dnes by prakticky neexistovalo modlárstvo, pretože dnes sa človek navonok neklania už takmer ničomu. Ale jadrom modlárstva nie je viditeľné uctievanie nejakých predmetov, ktoré niečo znázorňujú, ale vnútorný postoj človeka k predmetom. Každý kresťan kráča určitými schodíkmi smerom hore a každý schodík má svoj zmysel. Mne Boh takýto schodík ukázal skrze Písmo a jednalo sa to modlárstva a odvrátenie sa od neho. Pokánie je vlastne odvrátenie sa od modiel, k živému Bohu s tým, že tieto modly načisto zanecháme.

Abrahám a Izák

Abrahám poslúchal Boha viac, ako ktokoľvek na tejto zemi. Boh mu dal obrovský sľub, že skrze neho, budú požehnané všetky národy a z jeho semena vznikne jeden veriaci ľud. Z Abrahámovho potomstva vzišiel sám Ježiš Kristus a skrze Krista sa naozaj všetky národy stali veriacimi. Od Krista však už neplatí, že Žid je ten kto sa ním narodí, ale Žid je ten, komu Boh urobí obriezku srdca a tak sa stáva priamym potomkom Abraháma.

Abráhám veril Bohu, akurát že nemal syna, skrze ktorého by mal vzniknúť nejaký mocný národ. Nevedel to pochopiť a tak urobil malý trik, kde obišiel svoju manželku Sáru a urobil dieťa so slúžkou Hagar. Tak sa nazdával, že jeho syn od slúžky ktorý sa volal Izmael, že je tým chlapcom, skrze ktorého sa vyplní Božie zasľúbenie. Ale Boh mal iný plán. Napriek tomu že Abrahám mal sto rokov a jeho žena vyše deväťdesiat, narodil sa im chlapec – Izák.

Abrahám pochopil že toto je jeho pravý potomok, Izmael bol vyhnaný od ich rodiny aj s matkou, i keď aj z neho vzišiel veľký národ – Arabi.

Tu sa začína Abrahámove modlárstvo, kde svojho syna dáva vyššie nad Boha. Abrahám miloval syna Izáka neskutočnou láskou, ale Boh ho musel usmerniť, musel mu ukázať, že Boha je nutné milovať oveľa viac ako človeka, pretože všetka láska vychádza od Neho. Človek naopak iného človeka iba zradí a sklame, ale Boh nie. Tak Hospodon dal Abrahámovi príkaz, kde mu povedal niečo strašné. Abrahám mal obetovať svojho milovaného syna!

To bola poriadna rana pre Abraháma, ale keďže Abrahám bol poslušný Bohu, vzal sluhov, chlapca a išiel na vrch Mórija obetovať syna. Teológovia vypočítali, že tento vrch bol vzdialený na tri dni cesty. Čo sa asi odohrávalo v hlave Abraháma, nie je ťažké si domyslieť – bol tam boj. Čo urobiť? Obrátiť sa, ísť domov, naďalej sa tešiť modle zvanej Izák, alebo poslúchnuť Boha a ísť túto modlu navždy zničiť, aby opäť v Abrahámovom srdci bol na tróne Hospodin. Tento príbeh je tak radikálny, že mnohí ľudia sa na ňom pohoršujú. Abrahám vedel, že za svoje hriechy musí platiť a vedel že iba obeta dokáže zmazať hriech, ale určite nečakal, že za hriechy jeho a manželky Sáry, bude touto obetou ich vlastný syn Izák. Na druhej strane Abrahám vedel, že Boh okrem spravodlivosti je ešte aj plný lásky – veril že všetko dopadne dobre i keď nevedel ako. Abrahám mal vieru – obrovskú vieru v to, že Hospodin sa o všetko postará tak, aby to bolo napokon dobré.

Mnoho ľudí hovorí že verí v Boha, ale Pavol ukazuje práve na vieru Abraháma – teda nie nejakú vieru v Boha, ale plnú dôveru, plné odovzdanie svojho života Bohu. Vlastne to slovo viera, ba malo znieť – totálna dôvera. Abrahám mal takúto dôveru, inak by nešiel z vlastným synom na jatky a to je viera ktorá zachraňuje, nie iba povedať – ja verím, idem do kostola či zboru.

Abrahám napokon syna skutočne priviazal na oltár a keď už ho chcel zabiť nožom, Boh sa mu ozval aby to nerobil, a keď sa obzrel, uvidel barančeka ktorý bol zachytený v kríkoch, ktorý bol obetovaný namiesto Izáka. Tento príbeh je hlboký aj v tom, že obetovaný baranček je predlohou obetovaného Krista za hriechy ľudí, ale o čo mi v tomto príbehu ide je to, ako Boh ukázal na Abrahámove modlárstvo, keď bol Izák vyvýšený nad Boha.

Čo to znamená pre nás?

Tento príbeh je príbehom nás kresťanov. Boh nás vyzýva, aby sme svoje modly pokladali na oltár a zničili ich. Možno Boh zasiahne a nebude chcieť aby sme modlu zabili, ako to urobil v prípade gitaristu Briana. On svoju modlu zabil, už nechcel mať nič spoločného s hudbou, ale Boh mu ukázal, že ak bude svetu spievať nie o hlúpostiach, ale bude hudbou vyvyšovať Boha, svoju hudbu môže ďalej robiť.

Boh po nás nechce to, aby sme Izáka dali na oltár, tam si poležal a potom si ho vezmeme späť. Boh chce, aby sme svoju modlu skutočne v sebe zabili! Aby naša modla bola tak hlboko pod Bohom, že v ktorýkoľvek deň ju môžeme vyhodiť von oknom. Ak Boh bude vidieť, že naša modla nič – vôbec nič pre nás neznamená, že sme sa s ňou v srdci rozlúčili, ako sa Abrahám v srdci rozlúčil s Izákom, až potom nám Boh zastaví našu ruku, ktorou modlu chcem absolútne v sebe zničiť.

Ak si kúpim nový počítač, na ktorom budem nezmyselne surfovať po internete, pozerať filmy, hudbu, zábavky – mám dať tento počítač na oltár. Tam má byť tento počítač zabitý. Už keď sa ho budem chcieť zbaviť, Boh mi zadrží ruku, pretože vidí že v mojom srdci počítač už nič neznamená a povie, že skrze počítač môžem zvestovať evanjelium, písať články, pozerať videá s kresťanskou tématikou, vzdelávať sa vo viere a podobne. Počítač už nebude v tomto prípade modlou, ale prostriedkom, ktorým oslávim Boha.

Boh nie je žiarlivý na to, čo sme ako ľudia vymysleli a vyrobili, aby sme sa toho zbavili a žili oddelene od týchto vecí. Boh je žiarlivý na to, keď tieto veci pokladáme nad Neho, pretože veľmi dobre vie, že tieto veci nám budú ako modly ničiť našu dušu, ťahať z nás energiu, nikdy nás neuspokoja, vždy sa v nich sklameme, upadneme do nešťastia.

Modla – rodina

Rodina bola stanovená Bohom. Nie však v takej forme, že si v nej urobíme svoje ľudské modly. Človek je tvor, ktorý je stvorený k uctievaniu. Človek uctieva politikov, vedcov, hercov, filmy, hudbu, spevákov, hudobníkov, vedúcich, šéfov, mocných sveta, známe osobnosti, celebrity a napokon muž uctieva ženu a žena muža. Samozrejme v tom nič nie je zlého, ale keď toto uctievanie je vyššie ako Boh, nastáva problém.

Mladý človek si založí rodinu, uctieva svoju manželku, manželka svojho manžela a pritom obaja nevedia, že ani jeden tomu druhému nemôže dať plnú lásku, porozumenie, pochopenie. Muž si vysníval svoju manželku ako bohyňu, ktorá mu jeho chyby a nedostatky doplní, ktorá bude jeho prístavom a tak je to aj naopak, keď toto isté očakáva žena od muža. Takto však manželstvo nebolo stanovené. Obaja totiž žijú v hlbokom sne, z ktorého sa raz budú musieť prebudiť a to prebudenie bude bolestivé, plné sĺz, zmätku, chaosu, beznádeje, niekedy sa vzťahy končia žiaľ aj samovraždou či vraždou partnerov.

Pre takýto pár bol on alebo ona bohom. Verili jeden druhému, pretože si urobili sami zo seba modly. Ale lásku dokáže dať jedine Boh, nie človek. Zamilovanosť je totálne snenie, ktoré nevidí absolútne žiadne reálne skutočnosti. V tomto stave zamilovanosti, človek nekoná racionálne, ale dá sa viesť svojim modlárstvom opačného pohlavia. Často to končí rozvodom a rozchodom, ale aj keď to nemusí končiť takto, v rodine sa dejú spravidla také veci, kde žena od muža alebo naopak, ako od svojej modly, vyžaduje porozumenie, lásku, súcit, alebo ak tá modla bola bohatá, tak peniaze, zabezpečenie a podobne. Ak to nedostáva, začína sa k svojej modle chovať zákerne, začne svoju modlu vydierať, ničiť, obviňovať, sužovať jej život. Je to aj preto, lebo modly nám nikdy nedokážu zaplniť naše vnútro, našu dušu. To dokáže iba láska zhora. Podobne je to u ľudí, ktorí svoje vnútro plátajú v sexe, v striedaní partnerov a partneriek. To sú pre nich modly, vysoko nad Bohom i keď tieto modly im nedokážu zaplniť vnútro, aspoň na malú chvíľu získajú pocit uvoľnenia a preto sa za nimi toľko naháňajú, toľko veľa obetujú, toľko veľa času, peňazí a nákladov ich to stojí.

Taktiež našimi modlami sa stávajú naše deti, do ktorých dávame obrovské sily a výdavky, aby boli podľa nášho sna, ktorý sme si v mysly vysnívali. Chceme po deťoch niekedy výkony, na ktoré nemajú a tak deti sa stávajú prázdnymi, bez lásky z našej strany. Taktiež sa vekom naše deti začnú od nás oddelovať, čo ťažko znášame, pretože pre nás sú to iba modly, ktoré nám na oko zaplňujú naše vnútro a keď sa nám tieto modly začnú vzďaľovať, začneme konať skratovo a podráždene.

V nasledujúcich riadkoch, sa pozrieme na Biblické príbehy, kde ľudské modly sa dostali vysoko nad Boha a aký to malo dopad.

Jákobova Lea

Pozrime sa na Leu, ktorá bola prvou Jákobovou ženou. Jákob slúžil u Lábana a zamiloval sa do Ráchel. Bol ochotný sedem rokov pracovať, aby Ráchel mohol mať za menželku. Po siedmych rokoch bola svadba, Jákob bol už pekne opitý, keď mu Lában namiesto Ráchel priviedol do postele prvorodenú Leu, ktorá mala zahalenú tvár. Lea bola pravdepodobne tiež peknej postavy ako Ráchel, ale Písmo hovorí, že mala nevýrazné oči, dokonca niektoré preklady a hebrejskí Rabíni hovoria, že Lea mala očnú vadu – bola škuľavá. Lában vedel že Ráchel je pekná a vydá sa ako nič, horšie to bolo s Leou. Tak vymyslel tento podvod, že do postele priviedol staršiu Leu a Jákob sa s ňou vyspal, čo bolo konečným spečatením ich manželstva. Keď sa na druhý deň zobudil, prišlo vytriezvenie – vedľa neho ležala Lea! Lában mu to vysvetlil tým, že najprv sa musí vydať staršia dcéra a tak Jákob pracoval ďalších sedem rokov, aby mohol dostať aj Ráchel za menželku.

Lea a jej modlárstvo

Lea milovala Jákoba, ale Jákob sa stýkal sexuálne aj s Ráchel, pretože Lában mu dovolil mať sex aj s ňou, no musel si odrobiť za ňu dalšiích sedem rokov. Samozrejme sex mal aj s Leou, ale išlo iba o sex mechanický.

Ak sa vcítime do role Ley, bola to skutočne zaplakania hodná žena. Každý deň sa musela pozerať, ako sa Jákob stretáva s Ráchel, ako je do nej zamilovaný a ona je nemilovaná a osamotená. Bola nemilovaná vlastným otcom, ktorý sa jej zbavil podvodom, bola nemilovaná Jákobom, ktorý miloval jej sestru. Predsa ju však niekto miloval ďaleko viac ako ktokoľvek na svete – bol to Hospodin. Čítame v písme: Keď Hospodin videl, že Lea bola nenávidená, otvoril jej materský život, ale Ráchel ostala neplodná.

Boh dokázal svoju lásku k Ley tým, že jej otvoril lono, pokiaľ toto lono Ráchel zatvoril a nemohla mať deti. Boh videl že Leu svet nemá v láske, tak sa jej ujal on sám a zamiloval si ju. Lea to však musela pochopiť, musela dať Boha na prvé miesto vo svojom živote a nie mať na prvom mieste modlu – Jákoba.

Keď sa jej narodil prvý syn tak čítame: Lea počala, porodila syna a pomenovala ho Rúbenom hovoriac: Hospodin videl moje utrpenie; teraz ma môj muž bude milovať.

Všimnime si, že Lea nebola neveriaca žena. Spomína Hospodina, ktorý vidí jej utrpenie. Z dnešného pohľadu bola kresťankou, ale jej miesto bolo v tretej pôde, kde pre ňu svet znamenal viac ako Boh, i keď Boha poznala.

Tiež tam čítame, ako sa Lea nádejala na to, že teraz ju jej muž bude konečne milovať. Myslela si, že ak bude rodiť deti a hlavne chlapcov, jej modla Jákob sa zmení. No modly sú preto modlami, lebo vždy sklamú a nestalo sa tak, ako si to Lea myslela. Pri druhom synovi sa presne nepíše, čo si Lea myslela o svojej modle Jákobovi, akurát opäť spomína na Hospodina ako vidí, že je nenávidená a tak porodila druhého syna Simeóna. Tu by sme si mohli azda myslieť, že Lea už nedúfa v Jákoba ako v toho, kto ju bude mlovať, ale pri treťom synovi hovorí: Potom zase počala, porodila syna a povedala: Teraz sa už môj muž primkne ku mne, lebo som mu porodila troch synov; preto ho pomenovala Lévim.

Opäť je zavesená na modlu Jákoba kde hovorí, že sa azda teraz konečne ku nej primkne, lebo mu už porodila troch synov. Lea stále žiada od svojej modly niečo, čo jej táto modla nemôže dať – lásku. Jákob aj tej trochu lásky ktorú mal, dal Ráchel a tak Lea zostáva sama. No napokon prichádza radostná správa od Ley, kedy konečne dala svojho Izáka Jákoba na oltár, obetovala ho ako modlu a pochopila, že jedine Hospodin nám môže zaplátať prázdnotu v duši. Tak čítame radostné vyznanie Ley takto: Potom zase počala a porodila syna; i povedala: Tentoraz budem zvelebovať Hospodina. Preto ho pomenovala Júdom. Potom prestala rodiť.

Všimnime si ten zvrat v jej vyhlásení – už sa nebude upínať na svoju modlu Jákoba, ktorý sa azda teraz ku nej primkne, ale hovorí: Tentoraz budem zvelebovať Hospodina! Konečne! Lea pochopila, že Boh má byť na prvom mieste v jej živote!

Boh jej nedával deti aby sa zapáčila Jákobovi ako si to ona nesprávne myslela. On jej dával deti preto, aby sa konečne celým svojim srdcom obrátila k Nemu. Aj preto jej už Boh zatvoril lono, už nebolo nutné, aby niečo dokazovala Jákobovi, ona už pochopila lásku Boha, pochopila, že Boh tu pre ňu celý čas bol a že si ju zamiloval – preto tentokrát zvelebuje Hospodina, nie modlu Jákoba.

Ale príbeh týmto nekončí – Lea keďže zvelebovala za svojho chlapca Hospodina, tento chlapec dostal meno Júda a neskôr sa z neho stal najmocnejší Izraelský kmeň, kde Judsko stálo ako jeden kmeň, proti jedenástim slabým kmeňom – sám. Ani to však nie je všetko – práve z kmeňa Júda, sa narodil v priamej línii Ježiš Kristus!

My z ľudského hľadiska Leu ľutujeme, ale Boh jej dal neuveriteľné potomstvo a požehnanie. Naproti tomu Ráchel, ktorá bola milovaná Jákobom, skončila ako modlárka, pretože ukradla modlu z otcovho domu a kvôli tomu neskôr zomrela. Lában prišiel za Jákobom kvôli tej soške-modle, kde Jákob prehlásil, že kto by túto modlu ukradol, nech zomrie. On nevedel že ju ukradla Ráchel. Takto nad Ráchel sám Jákob vyniesol rozsudok smrti, kde Ráchel zomrela pri pôrode druhého syna Benjamína. Ráchel – tá milovaná Jákobom, ktorá sa mu stala modlou, nebola v očiach Hospodina tak veľkou ako Lea.

Týmto silným príbehom som azda bližšie vysvetlil to, ako sa modlárstvo stáva nielen z predmetov, ale hlavne ľudí, spoľahnutie sa na iných ľudí a potom následné sklamanie od týchto ľudí.

Jákobove modly

Biblia v každom príbehu hovorí o tom, aby sme zanechali svoje modly, aby sme učinili pokánie, aby sme na oltár obetovali svojich Izákov a navrátili sa čistí, bez modiel k Pánovi. Dokončime teda Jákoba a jeho modly a ako jeho musel Boh formovať, aby konečne ako praotec veriacich, napokon uprel svoje oči na Hospodina.

Keď bol Jákob malý, miloval svoju matku a práve ona bola jeho modlou. Mal ju za všetko, dokonca aj ona ho tak milovala, že spolu podviedli starého slepého Izáka, aby práve jemu udelil otec požehnanie a nie silnému Ézavovi.

Boh mu ale matku ako modlu vzal, keď musel ujsť pred svojim bratom, k strýkovi Lábanovi. Jákob si ani tu nenašiel prvé miesto v srdci pre Hospodina, ale aj tu sa primkol k modle Ráchel, o ktorej je tu už písané azda dosť. Ráchel mu Boh opäť vzal keď zomrela pri pôrode, ale on sa opäť obrátil na modly, ktoré mu po Ráchel zostali – jej a jeho synovia – Jozef a Benjamín. Jozefa veľmi Jákob miloval, viac ako Hospodina, ale bratia Jozefa predali do Egypta a otcovi nahovorili, že ho roztrhala divá zver. Jákob bol zúfalý – jeho modlu Jozefa mu Boh opäť vzal a čakal, kedy sa konečne Jákob obráti ku nemu, k pravej láske. Ale aj tu sa Jákob neutešuje na prvom mieste Bohom, ale svoju útechu má v Benjamínovi, poslednému synovi od Ráchel. No Boh je správne nekompromisný, keď mu aj túto modlu berie, keď Benjamína musia bratia priviesť do Egypta, v čase hladomoru, kde si ho vyžiadal stratený Jozef, ktorého ale bratia nepoznajú. Jákob nechce Benjamína dať, odmieta túto žiadosť, ale hladomor je tak veľký, že by tam pomreli všetci, vrátane Benjamína a tak s veľkou neochotou Jákob súhlasí, aby Benjamína priviedli do Egypta. Jákob konečne zostáva sám, zostáva bez modiel, všetko mu Boh vzal. Už nemá nič, už sa vo svojom srdci zmieril s tým, že všetko je márnosť, že len Hospodin je večný a len On je ten, na koho teraz upriamuje svoje oči. A práve v tomto momente, kedy sa Jákob zmieril so svojou situáciou, kedy už nemal modly vo svojom srdci, kedy Hospodin konečne začal vládnuť na tróne jeho srdca, mu Boh vracia nielen Benjamína, ale aj strateného Jozefa. Jákob už ako staručký človek je šťastný, že našiel aspoň dvoch svojich stratených synov, že sa s nimi mohol stretnúť, že dokonca uvidel a požehnal svojich vnukov od Jozefa – no on už je zasvätený Hospodinovi – už modly nemá, už celé svoje srdce, celú svoju dušu a celú svoju silu dal Bohu a len jemu dôveruje. V liste židom čítame: Vierou požehnal Jákob oboch Jozefových synov, keď umieral a vzýval Boha, opierajúc sa o palicu.

Keď Jákob umieral, vzýval Boha – o to Bohu celý Jákobov život išlo, aby konečne učinil pokánie a celou silou sa o Boha oprel, pričom mal sa vzdať svojich modiel.

Záver

Ježiš darmo neučil, že človek ktorý príliš miluje tento svet, nie je vhodný ísť do kráľovstva Božieho. Mnoho ľudí hovorí, že sú spasení vierou. Ale byť spasený vierou znamená, že túto vieru musím dokázať. Boh je potom na prvom mieste v mojom živote a žiadne iné modly tam už nemajú miesto. Byť spasený vierou znamená, že sa plne spoliehame na Boha a jeho dielo nielen na Golgote, ale aj v živote i keby mali prísť krízy, vojny, prenasledovania, úmrtia blízkych, rodiny, detí. My musíme ako Abrahám plne dôverovať Bohu, že i keby sme mali položiť na oltár svoje vlastné deti, svoje vlastné rodiny, svoje vlastné koníčky, Boh vie prečo to od nás požaduje. Spasenie z viery nie je nejaká lacná reklama na základe niekoľkých biblických veršov. Spasenie z viery je tvrdé dokazovanie tejto viery v našich životoch. Preto sa máme neustále skúmať vo viere. Boh nám chce len to najlepšie, i keď my sme slepí, ako bola slepá Lea, voči Božej láske. Ona neprijímala lásku Boha, ona chcela krátkodobú lásku človeka. Boh má však oveľa ďalekosiahlejší plán s nami a vidí za náš horiznont.

Modlárstvo nie je iba klaňanie sa soškám či obrazom, modlárstvo je stav nášho srdca. K modlárstvu sa viaže závislosť nielen na ľuďoch, ako to je tu popísané dnes, ale je to závislosť na veciach, peniazoch, sláve, moci, prestíži.

My si musíme uvedomosť jednu vec – Biblia neopisuje svoje príbehy ako príbehy plné poučení, čo zaiste aj toto sa tam dá nájsť. Ale Biblia nám hovorí v tom každom príbehu, že je to práve modlárstvo, čo je odvrátenie sa do Boha, počiatok nešťastia v národe, v rodinách, v ľuďoch. Čítajme o Adamovom modlárstve, ako sa odvrátil do Božieho príkazu, o modlárstve kráľa Saula, kráľa Dávida a Betšeby, kráľa Šalamúna, jeho žien a ich bôžikov, môžeme čítať o nasledujúcich kráľoch, už rozdeleného Izraela, kde ich modly priviedli a napokon môžeme čítať novú zmluvu, modlárčenie zákonníkov a farizejov, ale i modlárčenie prvých zborov, neskôr prvotnej cirkvi, dnešných cirkví, dnešných ľudí. Mne vždy v mysly rezonuje spoveď farára Kaczmarczyka ktorý povedal, že on má Boha na prvom mieste a preto si je na 100% istý, že bude spasený. On nevyhľadával svoje spasenie vo veršoch a v istote z týchto veršoch plynúcu. I keď tieto verše sú zaiste plné povzbudenia – tento človek povedal, že si je istý svojim spasením preto, lebo Boh je najvyššie v jeho srdci a všetky veci, ktoré ho chceli zviazať, jednoducho odhodil a zostal vždy iba s Bohom – sám.

Až keď som začal chápať Bibliu nielen tak, že príbehy niečo vypovedajú, ale hlavne tak, že Boh neznesie modly u ľudí a každý príbeh práve o modlách hovorí, pochopil som aj to, čo Kaczmarczyk tým myslel.

My sa máme rozhodnúť – teraz – obetovať Izáka (svoje modly) alebo dožiť to s Izákom bez skúšky – doma. Musíme sa rozhodnúť hneď. Pokánie nie je položenie Izáka na oltár a potom následné vzatie Izáka z oltára domov. Pokánie je zabitie Izáka na oltári, tak ako to urobil Abrahám v srdci, kde chýbali milimetre od skutočnej Izákovej smrti. Jeho Boh zastavil, pretože ho iba skúšal, no my máme mnohé modly, ktoré budú zabité bez Božieho zastavenia. Sme ochotní obetovať všetko pre Boha? Sme ochotní vziať svoj kríž a nasledovať Krista, zanechať za sebou celý svet s jeho ceremóniami, filmami, športom, hudbou, pachtením sa za slávou, peniazmi? Alebo budeme slúžiť obidvom pánom – aj Bohu aj mamone – čo nejde. Hľadáme kompromis, ospravedlňujeme si svoje modly, veď Boh s nimi súhlasí? Ak modly neukazujú na slávu Boha, Boh nám ruku nad ich zničením nezastaví, pretože sú k ničomu a treba ich spáliť.

Pokračovanie nabudúce…