Znovu sa narodiť

Dnes sa zamyslíme nad tým, čo to znamená stať sa pravým kresťanom. Je mnoho ľudí, ktorí sa tvária ako kresťania, ale čo znamená byť pravý kresťan?

Zamyslíme sa nad treťou kapitolou Jána, kde Nikodém prichádza potajomky k Ježišovi. Nikodém je učiteľ Písma, je váženou osobnosťou, je členom Židovskej rady, teda má značne vysoké postavenie. Je to niekto, koho ľudia uznávajú nielen pre svoju politickú kariéru, ale aj pre jeho duchovný život, pretože Nikodém bol duchovný učiteľ – dalo by sa preložiť do dnešnej doby – farár, alebo biskup.

No Nikodém napriek svojmu postaveniu, nie je spokojný so svojim životom. Bol hľadajúcim človekom, skutočne hľadal Boha a Ježiš ho zaujal. Musíme si uvedomiť, že Ježiš bol veľkou záhadou pre vtedajších predstaviteľov, pretože On neštudoval na žiadnej prestížnej židovskej teologickej škole, napriek tomu vedel ďaleko viac ako tí, ktorí na tieto školy chodili.

Tento vznešený človek išiel za Ježišom, no robil to potajomky takto: Ten prišiel k Ježišovi v noci a povedal mu: Rabbi, vieme, že si prišiel od Boha jako učiteľ, lebo nikto nemôže činiť divy, ktoré ty činíš, keby nebol s ním Bôh.

Ostatní ,,farári” tej doby Ježišom opovrhovali a chceli ho zabiť. No Nikodém tu vyznal: Vieme že si prišiel od Boha! Prečo to takto vyznal? Nikodém pokračuje: lebo nikto nemôže konať divy, ktoré ty činíš, keby s ním nebol Boh.

Nikodém prišiel potajomky k Ježišovi v noci, uznal že Boh je s Ním, keď koná veľké divy. Dokonca ho nazýva RABBI – čo znamená – učiteľ. Nikodém študoval určite na najlepších školách a sám bol Rabbi, no keď prichádza k Ježišovi, Ježiša nazýva on – veľký teológ – učiteľom. Tu sa Nikodém ponižuje pred Ježišom, vyzdvihuje ho nad seba, dáva mu pocty. Keby sme my boli Ježišom, vznášali by sme sa v oblakoch, keby nám tak veľký rabín akým bol Nikodém, takto vzdával česť. No Ježiš vidí do srdca Nikodémovi, vie prečo prišiel, vie že hľadá Božie kráľovstvo, že sa snaží poctivo dodržovať zákon a preto mu odpovedá hneď, bez zbytočných rečí takto:

Ameň, ameň ti hovorím. Ak sa niekto nenarodí znova, nemôže vidieť kráľovstvo Božie.

Slovo Amen sa používa na konci vety alebo modlitby, ako potvrdenie alebo súhlas. Amen sa vysvetľuje aj tak, že toto slovo znamená – nech sa tak stane. Ježiš toto slovo používa na začiatku vety, čo je nezvyčajné. Na slovo amen Židia vždy spozorneli a preto keď dal Ježiš slovo amen pred vetu, je to akoby buchol po stole a potom pokračoval.

Nikodém nevedel ako bude pokračovať rozhovor, ale Ježiš hneď prehovára k jeho srdcu. Vie, že Nikodém hľadá poctivo kráľovstvo Božie, že sa neuspokojil iba s nejakými prázdnymi rituálmi v chráme. Ježiš ho však šokuje – ak sa nenarodí človek znova, neuvidí kráľovstvo Božie.

Nikodém si azda myslel, že Ježiš ho pochváli za to, ako si vzorne plní povinnosti, ako sa modlieva, dáva desiatky, podporuje chudobných, chodieva do chrámu. Podobne myslí dnes veľa ľudí, ktorí chodia do kostolov.

Chodia na bohoslužby, spievajú, modlia sa, kupujú si kresťanskú literatúru, vyznávajú pred svetom že sú kresťania. To je všetko chválitebné, ale Ježiš nám hovorí, že aby sme boli skutočnými kresťanmi, musíme sa narodiť znovu!

Ste šokovaní? Nikodém bol! Nastupuje preto logická otázka: Ako sa môže narodiť človek, keď je starý? Či azda môže po druhé vojsť do života svojej matky a narodiť sa?

Nikodém sa na Ježišove slová pozerá materialisticky. Nechápe Ježiša, čo mu hovorí, nechápe, že človek má dve prirodzenosti. Jedna je materiálna a druhá je duchovná. Tá materiálna sa narodila v deň pôrodu, no tá duchovná prirodzenosť sa musí narodiť počas života zázrakom od Boha. Naša duchovná prirodzenosť pred našim obrátením, je absolútne mŕtva. Ako píše Pavol Rimanom, nikto Boha nehľadá, všetci pred Ním utekajú, nikto Ho nemiluje. Naša duchovná prirodzenosť je v stave práchnivej mŕtvoly. Nie sme schopní nič pre Boha vykonať, nie sme schopní sa postaviť z nášho duchovného hrobu, vstať a prísť na svetlo. Duchovne sme mŕtvi hrobe a ak nás Boh z tohto hrobu nevyvedie, duchovne takto aj zomrieme.

Nikodém sa teda pýta na materiálne hľadisko Ježišovej vety, ale Ježiš má na mysli duchovnú stránku človeka. Aby táto naša mŕtva prirodzenosť ožila, potrebujeme sa znovu narodiť – duchovne.

Ježiš pokračuje: Ameň, ameň ti hovorím, že ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do kráľovstva Božieho.

Nikodém napriek svojim školám, je teraz úplne bezradný. Tento Ježiš, ktorého potajomky navštívil, aby si s ním teologicky ,,pokecal”, mu hovorí že sa má znovu narodiť z vody a Ducha. Vodou v tomto prípade nejde o krst – krst sa vzťahuje na smrť. Tu však voda predstavuje Božie slovo (ktoré ako voda obživuje) – pretože viera je z počutia. Teda vierou skrze Ducha svätého sa môžeme narodiť znovu. Vidíme to v skutkoch apoštolov, ako sa skrze slovo a Ducha obrátilo na Petrovu kázeň, 5000 ľudí. Narodili sa znovu – duchovne.

Ježiš hovorí Nikodémovi niečo, čo ešte netušia ani jeho učeníci. Až keď Ježiš zomrie, až keď je vyliaty Duch Svätý na letnice, až vtedy Ježišovi blízki pochopili to, čo Ježiš hovoril tej noci Nikodémovi.

Ježiš dodáva: Čo sa narodilo z tela, je telo, a čo sa narodilo z Ducha, je Duch.

Telo sa už narodilo, už tu roky žije, ale náš Duch je mŕtvy pre Božie veci. Po páde človeka je človek duchovne slepý, jeho duch leží v hrobe a odpočíva. Takto sa človek už rodí. Niekto by mohol povedať, že vyznáva nejaké duchovné veci ako meditácie, pobožný život, uznáva niečo duchovného nad sebou. Tieto veci sú falošné, nie sú od Boha, tieto veci človek robiť môže. No čo človek zaručene robiť nemôže, je milovať pravého Boha Izraela – Boha Abrahámovho. Toho Boha, ktorý všetko okolo nás stvoril.

Ak chceme tohto Boha milovať a prísť do Jeho úžasného kráľovstva, musíme sa znovu narodiť – nie telesne ako si to zle Nikodém vysvetľoval, ale – duchovne skrze slovo Božie.

Ježiš pokračuje: Nediv sa, že som ti povedal: Musíte sa narodiť znova. Vietor, kam chce, tam veje, a čuješ jeho zvuk, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide; tak je to s každým, kto sa narodil z Ducha.

Ježiš tu používa prirovnanie Ducha k vetru. Vietor a Duch majú v gréčtine rovnakú podstatu. Nedajú sa vidieť očami, ale vplyv Ducha a vetra je obrovský. Napríklad taký hurikán (vietor), dokáže zrovnať so zemou celé dediny či mestečká a podobne je tomu aj s Duchom. Aj On dokáže premieňať totálne zatvrdnuté srdcia, no nedá sa len tak ľahko uchopiť, ak mu chceme porozumieť, musíme mu pozorne načúvať.

Dnes si ľudia myslia podobne ako Nikodém, že dodržiavaním určitých pravidiel človeka čaká dobrá večnosť. Keď budem chodiť do kostola, čaká ma večný život s Bohom. No Ježiš nám hovorí niečo úplne iného. Najprv nám hovorí, že sa musíme znovu narodiť a potom keď nám konečne vysvetlí, že narodenie je z vody a Ducha, o tomto Duchu svedčí, že je podobný vetru. Tomu vetru, ktorý si veje kam sa mu zachce, ktorý nevidíme, no napriek tomu disponuje obrovskou silou. Si zmetený? Nikodém bol lebo sa pýta:

Ako sa to môže stať?

V tejto otázke je zachytená Nikodémova bezradnosť. Prišiel k Ježišovi ako rovný s rovným – ako učiteľ k učiteľovi, ale tu končí všetka jeho múdrosť. Má sa znovu narodiť, dostať Ducha, no ten si veje kam sa mu zachce – čo to má znamenať? Nikodém stratil svoju masku a určite mu padá sánka nad tým, čo počuje. A Ježiš ho pritláča ešte viac k múru, keď ho vážne napomína: Ježiš odpovedal a riekol mu: Veď si ty učiteľ Izraelov a toho nevieš?

Tu už Nikodém úplne stráca hlas a nedáva Ježišovi žiadnu odpoveď. Jednoducho nechápe, nevie, je v koncoch. On, ktorý si myslel, že je vážnym učiteľom Izraela, on nechápe čo mu Ježiš hovorí a to čo mu tento galilejský Ježiš hovorí, je to najdôležitejšie, v celom jeho živote – ide o otázku života a smrti.

Preto Ježiš pokračuje a vysvetľuje svojou záverečnou rečou:

Ameň, ameň ti hovorím, že čo vieme, hovoríme, a čo sme videli, svedčíme, ale neprijímate nášho svedoctva.

Ježiš nehovorí niečo sám zo seba – on hovorí veci, ktoré pozná, o ktorých vie. Iní náboženskí vodcovia hovorili buď sami od seba, alebo im našepkávali temné sily pod rúškou falošného svetla. No Ježiš nehľadá svoju vlastnú slávu, On nehľadá obrovské zástupy – On sa pred nimi naopak uťahuje do samoty.

Svedčí však o tom čo videl u Otca (Boha) – no ľudia neprijímajú Jeho svedectvo – vrátane elít Izraela. Tí si myslia že je démonmi posadnutý, že je to falošný učiteľ, že je to chvastúň, no na druhej strane Ho nemôžu usvedčiť z hriechu a musia uznať, že koná divy nad všetky divy. No aj napriek tomu, neprijímajú Jeho svedectvo o Bohu a Jeho kráľovstve.

Ak som vám povedal zemské veci, a neveríte, jako potom, ak vám poviem nebeské, uveríte?!

Ježiš im však ukazuje materiálne zázraky a tým sa ich snaží presvedčiť, že je Bohom poslaný. No oni sú tak zatvrdnutý hriechom, že ani v tieto divy nie sú schopní veriť. Takto to je s každým, kto sa nenarodil znovu – neuverí Ježišovi, ani keby pred nimi robil tie najväčšie zázraky. Toto je náš hriech, toto je naša slepota a keď nás Boh skrze slovo (vodu) a Ducha nevyvedie z tejto temnoty, my nie sme schopní veriť v pravého Boha. Nie sme schopní veriť v tieto materiálne veci, ktoré sú svedectvom v Písmach od ľudí, ktorí ich na vlastné oči videli, ako by sme potom mohli veriť v duchovné veci, ako je napríklad kráľovstvo nebeské, večný život, nebo či peklo? Ježiš o týchto veciach svedčí, pretože je Boh a vie o nich všetko, no ľudia pred svojím znovuzrodením ich neprijímajú.

Záver

Mnoho ľudí sa dnes pasuje za kresťanov a myslia si, že stačí konať určité nacvičené skutky, ako chodenie do chrámu, prijímanie Pánovej večere, krst, mať konfirmáciu či prijímanie. Že stačí čas od času vykonať nejaký záslužný skutok, čítať Písmo, modliť sa otčenáš. No aby sa neobrátený človek stal skutočne kresťanom, aby v ňom začal prebývať Duch Boží je potrebné to, aby sa znovu narodil.

Aby bol obživený Duchom skrze počúvanie Božieho slova a úplne obrátený smerom k Pánovi. Je potrebné aby zahodil všetky modly, ktoré ho opantávajú vrátane tých najskrytejších.

Ak sa toto stane, ak človek počuje Božie slovo, Duch ho v prvom rade usvedčí z toho, že je stratený hriešnik, že si nebo nezaslúži, že smeruje do večného zahynutia. Ak sa preľakne tejto svojej budúcnosti, ktorú mu Duch Svätý skrze Písmo ukazuje, musí hľadať bezodkladne niečo, čo ho zachráni. Duch Svätý mu zjaví opäť skrze Písmo to, že záchrana je len a jedine v Kristovi, ktorý položil život za každého hriešnika. Tam musí tento človek nutne nájsť odpustenie a úľavu.

Potom ten istý Duch ho bude do konca života naprávať, opäť skrze Písmo a tvarovať jeho život, aby bol podobný svojmu Pánovi, Ježišovi Kristovi

Až takýto človek je skutočným kresťanom, ktorý bol narodený z vody a Ducha. Po ovocí ho spoznáme, spoznáme ho podľa toho, že Kristus mu je všetkým, že svoj život položil na Krista, že zvestuje tohto Krista, že chce, aby všetci ľudia prišli k pravému poznaniu Ježiša, ktorý ako jediný má moc spasiť človeka.

Ak sa ale nedesíš svojich hriechov, ak nie si si vedomý toho, že zo svojho života si zaslúžiš peklo a len peklo, že tvoj život i keď vyzerá na oko správny, je cestou do zatratenia, nie si zrodený z Ducha skrze slovo. Si iba kresťanom, ktorý si odrapoce nejaké tie modlitby, alebo žalmy, ale znovuzrodenie tam chýba. A Ježiš varuje – ak sa niekto nenarodí z vody a Ducha, nemôže vidieť kráľovstvo nebeské, nemôže byť nebeským občanom.

Narodil si sa už z vody a Ducha?