Buddhizmus

História (legenda)

Buddhizmus je svojim spôsobom filozofia, kde je spása uložená na pleciach človeka. Buddhizmus bol založený človekom, ktorý sa volal Sidhart Guatama. Už pri narodení mu predpovedali sudičky, že bude z neho buď významný panovník, alebo bude veľký duchovný učiteľ. Jeho mama po pôrode údajne zomrela, výchova zostala na otcovi, ktorý bol panovníkom, bohatým mužom. Ten sa zľakol predpovede, že by jeho syn mohol byť duchovným učiteľom, tak Sidhartovi nebola ukázaná bieda sveta ako choroby, či smrť, nebol dokonca pustený von, mimo mesto kde bol jeho otec vladárom. Už ako mladý mal niekoľko žien, užíval si svetského života, ale život ho nejako neuspokojoval. Raz sa rozhodol už ako dospelý, že pôjde mimo brány mesta a jeho otec pripravil jeho cestu tak, aby ľudia na neho hádzali kvety, všetci sa usmievali, starí a chorí ľudia mali byť schovaní. Sidhart prechádzal mimo brán mesta a všetko bolo v poriadku, pokiaľ v bočnej uličke neuzrel mrzáka. Bežal ku nemu a bol zhrozený. Potom uvidel smrť, ako sa pochovávajú ľudia spaľovaním pri rieke a uvedomil si, že život nemá zmysel a rozhodol sa, že príde životu na koreň veci, že nájde príčinu všetkého.

Odišiel zo svojho mesta v deň, kedy sa mu narodil syn, oholil si hlavu a šiel do lesa hľadať zmysel života. Dodržiaval tvrdú askéziu až takú, že zomrel takmer na podvýživu. Potom ale pochopil, že by takto zmysel života nenašiel, začal jesť a pod akýmsi stromom zažil osvietenie, sformoval si učenie a toto učenie predával ďalším žiakom a tak vzniklo náboženstvo nazvané – buddhizmus odvodené od Sidharta, ktorý sa stal buddhom – v preklade prebudeným (buddhom).

Nirvána

Buddha vychádzal z hinduizmu, hlavne z viery, že človek sa neustále rodí a zomiera. Človek má údajne za sebou tak veľa životov, že keby všetky kosti z tých životov sme dali na jednu hromadu, táto hromada bude väčšia ako vrchy v Himalájach. Buddha život označil ako plný utrpenia a preto je nutné z tohto utrpenia odísť a už sa viac nenarodiť. Toto nazval – vyvanutie – teda Nirvánu. Nirvána je stav, kedy už človek zastavil kolobeh životov nazvaný ako samsára a dostal sa do stavu – neutrál, teda nula a to nazval nirvánou.

Ako nirvánu dosiahnuť? Nirvána je stav mysle, ktorá prestala túžiť, pretože počiatkom všetkých utrpení človeka je túžba. Buddha filozoficky vysvetľuje javy, kde sa napríklad oko stretne pohľadom s predmetom, vznikne premietanie v myslení človeka a tým začína túžba alebo odpor. Ak začne túžba, s tým začne aj utrpenie. Najväčšou túžbou človeka je túžba po novom narodení, čo sa deje tak, že sa človek neustále rodí a zomiera a tým pádom je v kolotoči nových a nových zrodení. Toto sa rovná tomu, že je zároveň v kolotoči nových a nových utrpení. Narodiť sa môžete aj ako komár alebo strom.

Aby človek mohol dosiahnuť nirvánu, Buddha ustanovil osemdielnu cestu k tomuto stavu, kde skončia všetky túžby človeka a nastane ne-bytie, teda stav bez ďalšieho zrodenia, stav v mŕtvom bode. Táto osemdielna cesta je vysoko morálna cesta, kde človek musí mať osem správnych vecí – správne chápanie, myslenie, reč, konanie, živobytie, snaženie, uvedomenie, sústredenie. V týchto ôsmich bodoch nájdeme morálne kritéria pre buddhizmus, ale aj návod na meditácie, bez ktorých sa k nirváne človek nedopracuje. Toto je krátky postreh z toho, čo buddhizmus asi je, i keď je dobré spomenúť ešte štyri pravdy, ktoré predchádzajú tejto ceste. Na prvý pohľad sa to môže zjaviť ako vysoko filozofické dielo, ktoré má hlavu aj pätu. V čom je však problém?

Nedostatky buddhizmu

Stvorenie

Buddha určite chcel nájsť pravdu a robil všetko pre to, aby to dokázal. Keď prišiel k určitému poznaniu, nazdával sa, že pravdu našiel a začal ju učiť. Buddha bol však pohan a ako pohan nepoznal Boha Stvoriteľa. Preto bolo veľmi obtiažne pre Buddhu to, aby vysvetlil vznik sveta, vznik človeka, úplný počiatok všetkého. V jeho sútrach nachádzame aj tento jav, kde mu žiaci kládli takéto otázky, ale on keďže nevedel odpovedať, upozorňoval žiakov na to, nech sa zaoberajú jeho učením a nie učením ktoré nie je podstatné. Často hovoril v príkladoch o lovcovi, ktorý keď je zranený a príde ku nemu lekár, nech sa nepýta na meno lekára, nezisťuje aké má zázemie, odkiaľ má matku, otca, ale nech sa nechá vyliečiť, pretože inak môže pri svojich otázkach zomrieť. Táto odpoveď je vyhýbavá, pretože Buddha vychádzal z hinduizmu a otázka vzniku sa tam príliš nerieši. I keď hinduizmus má aj koncept toho, že akýsi boh stvoril svet, ťažko povedať ktorý boh to bol, pretože hinduizmus pozná vyše 300 000 bohov. Aj keď napokon hinduizmus dáva najväčšie ovácie bohu Šivovi. Tento koncept nie je pohanom neznámy, pretože podobne mnoho bohov mali všetky pohanské kultúry, dokonca Slovania, či Germáni, poznali mnohobožstvo, nehovoriac o Grékoch či Rimanoch.

Otázka stvorenia vždy robila problémy človekovi a už aj v dobe gréckych filozofov sa verilo, že svet je veľmi starý, opradený legendami a človek sa buď vyvinul, alebo ho sem priniesli iné civilizácie ktoré odišli.

Už Pavol keď prišiel do Atén, videl že tam ľudia uznávajú všetko možné od filozofie, po mytológie a náboženstvá sveta. Aténčania chceli počuť čo Pavol hovorí a on práve hovoril hneď o stvorení sveta a stvorení človeka. Pozrime si Pavlov biblický záznam, z jeho reči:

Vtedy si zastal Pavel naprostred Areopágu a povedal: Mužovia Atéňania, podľa všetkého vidím, že ste vy neobyčajne nábožní ľudia. Lebo jako som chodil po meste a obzeral som vaše posviatnosti, ktorým dávate božskú česť, našiel som aj oltár, na ktorom je napísané: Neznámemu Bohu. 

Toho teda, ktorého ctíte bez toho, žeby ste ho znali, toho vám ja zvestujem. Bôh, ktorý učinil svet a všetko, čo je na ňom, súc Pánom nebies a zeme nebýva v chrámoch, učinených rukou, ani sa mu neslúži ľudskými rukami, jako čo by niečo potreboval, lebo veď on sám dáva všetkému život a dych a všetko a učinil z jednej krvi všetok národ ľudí, aby bývali na celej tvári zeme, určiac vopred odriadené časy a medze ich bývania, aby hľadali Pána, ak by ho snáď len nejako nahmatali a našli, hoci nie je ďaleko od niktorého z nás.

Hriech

Buddha nedokázal vysvetliť problém utrpenia, ktoré pochádza od oddelenia sa od Tvorcu všetkého. Človek dostal slobodnú vôľu, ale sa rozhodol žiť bez Boha, čo je hlavnou príčinou utrpenia. Buddha keďže Boha nepoznal, hľadal príčinu utrpenia v hmotnom svete a vychádzajúc z hinduizmu usúdil, že utrpenie povstáva z túžby. Preto mal človek v sebe zabiť túžbu, čo je rovnaký nezmysel, ako keby sme v sebe mali zabiť srdce a ďalej žiť. Človek je len človekom a ani Buddhovi sa nepodarilo zabiť túžby, i keď o tom pekne rozprával.  Ako filozofia je to pekná vec, človeka to dokonca učí morálnosti, aby netúžil po sexuálnych zážitkoch, aby netúžil po peniazoch, aby netúžil po majetku. Buddhizmus je naozaj vysoko morálne náboženstvo. Buddha ale nikdy neuvidel svoj vlastný hriech – svoju vlastnú vinu pred Tvorcom. Nepochopil, že je to práve hriech, skrze ktorý je človek oddelený od Stvoriteľa a tým začína ľudská vláda bez Boha, ktorá nutne musí skončiť v chaose, vojne, vyhladení sa človeka človekom.

Buddha nikdy nevedel, že je totálne zlý a skazený človek, ktorý je úplne oddelený od Toho, kto ho stvoril. Buddha hriech ospravedlnil túžbou, že to ona môže za všetko zlé a uveril tomu, že ak túžbu zabije, bude vykúpený spod otroctva kolobehu životov.

Dva koncepty sú v jeho myslení úplne zlé. Prvý zlý koncept je ten, že kolobeh životov prebral z hinduizmu a bez premýšľania ho prijal a veril mu. Tomuto konceptu prispôsobil úplne všetko. Tým pádom, že nedokázal vysvetliť vznik sveta a vesmíru, ako ho vysvetľuje Božie Slovo, veril, že aj vesmír je tu milióny rokov a potom sa rodí a zomiera aj samotný vesmír. Vidíme to často v tibetskom buddhizme, ako mnísi robia mandalu z piesku, ktorú potom rozprášia. Týmto spôsobom ukazujú na to, že veci sú pominuteľné, vrátane vesmíru, ale oni vzniknú samé od seba. Ako? To už nikoho netrápi, i keď aj tu sa dnes  pridávajú rôzne viery, že v predmetoch ktoré tu boli je energia a táto energia sa nedá zničiť a pretransformováva sa na hmotu. Tu už sme však v mantineloch bájí a povestí, keď niečo nedokážem vysvetliť, vysvetlím to ľudskou predstavivosťou.

Druhým nesprávnym konceptom Buddhovho uvažovania je to, že keďže on plne veril v reinkarnáciu, bál sa nového narodenia a veril že keď túžbu, ktorá je počiatkom všetkého zla odstráni, už sa viac nenarodí. V podstate bol Buddha veľmi blízko pravde v tom, že hriech ktorý človek v sebe nosí, je počiatkom všetkého zla. On však tento hriech nedokázal vysvetliť a nazdával sa, že je to iba túžba, ktorá všetko spôsobuje. Podstata hriechu je však oveľa hlbšia a oveľa závažnejšia.

Buddha nedokázal tým pádom vysvetliť ani smrť a počiatok smrti. Vôbec smrť nedokázal vysvetliť, bral ju ako nutné zlo preto, lebo sme plní túžob.

Buddha začal týmito konceptmi stavať na piesku a tá stavba je potom mizerná a jeho filozofia chybná. Táto filozofia však zasiahla dosť veľkú časť sveta a  dnes má zelenú v uvažovaní intelektuálov, pretože sa javí veľmi rozumne.

Židoch deviatej kapitole čítame: A jako je uložené ľuďom raz zomrieť, a potom súd.

Biblia neuvažuje o miliónoch rokov, pretože vesmír, planéty, slnko, nie sú nastavené na tak  dlhú časovú jednotku. Aj dnes pohanské myslenie uvažuje o tom, že zem tu bude ešte milióny rokov s človekom na jej povrchu, ale sotva niekto hovorí o tom, že zem už nemá prostriedky na udržanie stavu, takého veľkého množstva ľudí, ktorí zem obývajú. Stačí spomenúť pitnú vodu, ktorá sotva vystačí na pár desiatok rokov a onedlho bude s touto základnou tekutinou problém. Značne veľká časť sveta, bojuje s týmto problémom už dnes.

Biblia reálne uvažuje o krátkom trvaní sveta, ktoré je časovo ohraničené, kde Stvoriteľ sľúbil nový svet, kde už hriech nebude mať absolútne žiadne miesto. Evolúcia je tiež len teória, ktorá je podobná teórii filozofov starého Grécka, ktorí tiež verili v dlhovekosť zeme. Ako sa podivuhodne opakujú názory a myslenie ľudí, ktorí tu žili pred niekoľkými stáročiami. Nič sa v myslení človeka voči Bohu nezmenilo. Človek chce neustále Boha vyvrátiť.

Buddha pred súdom

Buddhizmus je vysoko morálne náboženstvo, ktoré stojí aj na prekvapivých myšlienkach, no sám Buddha to trošku prepískol, keďže nespoznal svoj vlastný hriech, ktorý je počiatkom všetkých problémov. Buddha nikdy svoj hriech nevyznal ani nemohol, keďže ho obišiel. Tento hriech je však zjavný a človek má v srdci výčitky svedomia, ktoré mu Boh tam vložil. Keď človek dobrovoľne opustil Stvoriteľa, dostal trest, ktorý znel takto:

V pote svojej tvári budeš jesť chlieb, až dokiaľ sa nenavrátiš do zeme, lebo z nej si vzatý, pretože si prach a do prachu sa navrátiš. (Genezis 3:19)

Buddha nevedel že bol stvorený Tvorcom, pretože o Ňom nikdy nepočul, i keď každý človek má povedomie Boha. Človek sa narodí a zomrie, pretože je zem a človek je naozaj stvorený zemnými elementmi. Báje a povesti ktoré človek vymýšľa, majú veľkú predstavivosť, ale my sa pozeráme na realitu.

V Jóbovi hovorí Boh, ako je to s človekom, že má presne vymedzený čas bytia, ktorý je Bohom stanovený:  Ak tedy sú určené jeho (človeka) dni, počet jeho mesiacov je u teba; položil si mu hranice, ktorých neprekročí: (Jób 14:5)

V Kazateľovi čítame, že hoci telo odíde na zánik, Duch sa vracia k Stvoriteľovi.   A tak sa navráti prach do zeme, jako bol, a duch sa navráti k Bohu, ktorý ho dal.- (Kazateľ 12:7)

Tým že Buddha nepoznal svoj hriech, nemohol mu byť odňatý a tak s týmto svojim vlastným hriechom odišiel do smrti. Buddha nevedel, že Ten ktorý ho stvoril, Ten ho aj bude súdiť.

Lebo my všetci sa musíme ukázať pred súdnou stolicou Kristovou, aby si jeden každý odniesol to, čo načo vykonal skrze telo, už či bolo dobré či zlé. (2. Korinťanom 5:10)

Tento verš je platný pre tých, ktorí budú súdení zo svojich skutkov a svojho života, ktorý nepoznali Boha, neprijali Krista ako spasiteľa. Pre veriacich Boh hovorí, že prejdú do života mimo súd, pretože za nich bolo zaplatené výkupné. No pre tých, ktorí nemajú Vykupiteľa, bude posledný súd, ktorý bude úplne spravodlivý a čestný. Do tohto súdu spadá aj Buddha, pretože i keď bol morálnym človekom, veľa žil v odriekaní, predsa nespoznal to, že je nad ním Tvorca, on Tohto Tvorcu poprel.

Boh ustanovil deň, kedy tento súd nastane a tento deň sa reálne blíži. Boh ale dnes ponúka ľuďom spásu, ponúka ľuďom záchranu a má mnoho príbytkov v Jeho novom svete:  Bôh tedy prehliadol časy nevedomosti, ale teraz zvestuje ľuďom, všetkým všade, aby činili pokánie,  pretože ustanovil deň, v ktorom bude súdiť celý svet v spravedlivosti v osobe muža (Krista), ktorého určil nato, a podáva všetkým ľuďom vieru vzkriesiac ho z mŕtvych. (Skutky 17:30-31) 

Buddha učil márne náboženstvo. Boh však využíva všetko na to, aby na zemi človek prežil a aby sa naplnil Jeho plán a taktiež ako využíva ateizmus s ľudskou tvárou, využil aj buddhizmus. Toto náboženstvo totiž prinieslo pokoj do krajov Indie, Číny i Japonska. Krajiny, ktoré boli značne výbojné a ziskuchtivé, vďaka buddhizmu nenapáchali zlo, ktoré by bez buddhizmu určite spôsobili. Buddhizmus bol na východe určitou brzdou, podobne ako hinduizmus, taoizmus či konfucionizmus. No len ťažko by sme o týchto smeroch mohli  hovoriť, ako o spásnych, ako o smeroch, ktoré poznajú pravdu. Tieto smery zabránili tomu, aby zloba človeka neprerástla v neuveriteľné zverstvá a ukrutnosti. Vďaka buddhizmu ľudia dokážu svoj zvrátený charakter často udržať lepšie na uzde. No čo určite nemôžu je to, že by skrze vieru v toto náboženstvo bola možná záchrana človeka od večnej smrti, alebo že by skutočne nirvána existovala – neexistuje. Je to ľudská predstava, predstava samotného Buddhu, ktorý sa nazdával, že našiel zlatý Grál.

Jedným zo smerom buddhizmu je aj ZEN buddhizmus, ktorý je praktickejší ako klasický buddhizmus. Tam sa kladie dôraz na koanové hádanky, ktoré majú ľudskú myseľ vykoľajiť z bežného myslenia a má sa stať osvietenou. Je to náboženstvo bláznov, ktorí údajne vedia, čo je pravda a keď sa zhovárajú, niekedy na seba štekajú, inokedy sa fackujú, alebo sa smejú na veciach, ktoré sú na plač. ZEN je akýmsi únikom z tejto chorej spoločnosti, kde je lepšie byť bláznom, ktorý je osvietený, ako konzumným človekom doby.

Buddha dal myšlienku aj mnohým new age smerom, kde sa má človek zamerať na prítomnosť a len touto prítomnosťou žiť. Keď buddhista ide, má sa pozerať iba na špičky svojich nôh, sledovať svoj dych, pozorovať prítomnosť toho, čo sa práve deje – bez pocitov, bez emócií, bez túžob.

Aké je toto všetko vzdialené Biblickému modelu, kde Boh dal človekovi talenty, ktoré má vo svojom živote využívať na prácu, či na tvorbu. Buddhizmus má človeka úplne ochromiť, aby bol mŕtvy už za života, aby sa nemusel znovu narodiť. Aj kresťanstvo hovorí, že máme zomrieť s Kristom, ale to hovorí na to, aby sme mali väčšiu plnosť života. Ako mnoho ľudí zomrelo s Kristom a potom skladali úžasné piesne, básne, knihy, vykonali mnoho dobrého pre iných ľudí, priviedli k tomuto Bohu, ktorú tu žil na zemi, mnoho ďalších duší.

Spása – záchrana

Spása je možná jedine skrze Krista:  A Ježiš mu povedal: Ja som cesta i pravda i život; nikto neprijde k Otcovi, len skrze mňa. (Ján 14:6)

Boh stvoril zem, nebo, vesmír, zvieratá, človeka. Človekovi dal slobodnú vôľu, ale človek si vybral nenávisť voči Tvorcovi. Oddelil sa dobrovoľne od Boha, a toto oddelenie sa nazýva hriech. Dodnes človek miluje hriech, je voči tvorcovi nevraživý, popiera Jeho existenciu, rád sa dá uniesť ľudskými výkladmi, ako vznikol svet, človek, čo bude po smrti. Nechce počuť tiché Božie Slovo, ktoré nám Boh zanechal v Biblii. Človek verí v kadečo od ufónov po okultizmus len preto, aby poprel Boha a pravdu, ktorú Boh človeku dal. Ale cesta je iba jedna – Boh prišiel na svet v tele, aby hriech odsúdil na Golgote.

Ježiš sa obetoval za svoj ľud a tak hovorí: Ja som dvere. Ak niekto vojde cezo mňa, bude zachránený, a vojde aj vyjde i pašu najde. (Ján 10:9)

O Buddhovi koluje legenda, že keď zjedol jedlo ktoré bolo otrávené, namiesto svojho učeníka a tak zomrel. Aspoň trošku humanizmu sa objavuje aj o tomto náboženskom vodcovi a azda aj preto je buddhizmus trošku vyššie morálne, ako iné náboženstvá. Humanizmus zachrániť človeka nevie, ani obeta jedného hriešnika za druhého hriešnika je nepodstatná. Ježiš sa neobetoval za jedného hriešnika, ale za všetkých ako ten, ktorý bol úplne bez hriechu.

Čo dodať záverom. Ján hovorí, že na počiatku bolo Slovo a to Slovo bolo u Boha a to Slovo bol Boh, ktorý žil medzi nami. Ježiš Kristus nebol človek – on bol náš tvorca. Keď sa hádali Židia s Ježišom, hádali sa s Tvorcom.

Buddha bol obyčajný hriešny človek, ktorý nikdy neprišiel na to, že je to vlastne hriech, ktorý mu spôsobil všetky starosti a utrpenie. Ježiš Kristus bol jeho Tvorcom. Ježiš je Boh, ktorý stvoril každého človeka, v lone matky a tak stvoril aj Sidharta Guatamu. Porovnávať Buddhu s Kristom je ako porovnávať slzu s človekom.

Zaiste že buddhizmus je morálne náboženstvo, nie je však pravdivé a obsahuje klasický pohanský model viery v reinkarnáciu, konanie dobra, asketizmus. Kristus však priniesol spásu skrze vieru – žiadne skutky, žiadna askézia, žiadne tvrdé meditácie – ale viera, že Boh vykonal spásu, nie človek, človek má v tom nulovú zásluhu.

V podstate všetky pohanské náboženstvá učia ľudí, že ak budú konať dobro, pôjdu do neba, ak zlo, pôjdu do pekla. Ale kresťanstvo učí, že všetci ľudia sú zlí a nijako sa nedokážu sami zachrániť svojimi skutkami, nech už by boli akékoľvek. Preto je to Boh, ktorý vykonal akt spásy a človek tomu má iba uveriť a práve viera je proces spustenia toho, že človek spozná svojho Pastiera, počuje Jeho hlas a vydá sa za ním a nasleduje Ho. V Ňom má človek istotu a záruku záchrany a mimo Neho, neexistuje iná cesta, nech už by navonok vyzerala akokoľvek úžasne, príťažlivo, logicky, rozumne.

Ježiš Kristus žije, pretože vstal z mŕtvych a videlo Ho takmer 500 ľudí po jeho zmŕtvychvstaní. On žije však nielen preto, lebo to zaznamenáva Biblia, ale aj preto, lebo On koná neustále, v každom jednom živote človeka – aj v tvojom. Keby si sa dnes pozrel za seba, koľkokrát sa ti niečo prihodilo, čo si prisúdil slepej náhode a prisúdiš to Bohu, pochopíš, čo Boh všetko už pre teba urobil i keď ty ho vytrvalo odmietaš.

Buddha je v hrobe, vyplnilo sa Písmo, že sa musí vrátiť ako prach do hrobu. Kristus v hrobe nie je, je na pravici Boha a príde druhýkrát na svet, aby súdil všetkých ľudí, ktorí sa kedy boli narodili. Dnes ešte súd nenastal, dnes ešte platí milosť Kristova – kto Ho prijme vierou ako svojho Spasiteľa, bude žiť naveky. Ale toto platí len do času našej smrti, alebo druhého príchodu Krista na svet. Ak by dnes prišiel Kristus a Biblia hovorí, že On príde úplne nečakane, pôjdeš na súd, alebo budeš mať Ježiša Nazaretského ako obhajcu, ktorý ti povie, zostaň tu sedieť, ty na súd nejdeš, pretože Ja som za teba zaplatil?!

Ježiš keď odchádzal, tak povedal:  A povedal im: Iďte po celom svete a kážte evanjelium každému stvoreniu!  Ten, kto uverí a pokrstí sa, bude spasený; a kto neuverí, bude odsúdený. (Marek 16:15-16)

Ten kto uverí a pokrstí sa – bude spasený. Kto však neuverí, pôjde na súd a tam nikto zo svojich skutkov neobstojí. Ani Sidharta Guatama nemôže obstáť na poslednom súde…