O námorníkovi

http://archazmluvy.blogspot.sk/2013/07/o-namornikovi.html#more

Kto neuverí, bude odsúdený. (Marek 16:16)

Ako mnoho ľudí sa hnevá ta tú to biblickú pravdu a ako často počujeme hovoriť  o Bohu, že je nespravodlivý a krutý, preto sa k tomuto Bohu radšej nepriznávajme. Aj tento verš k tomu údajne prispieva, veď prečo má byť niekto odsúdený? Čo je to za Boha, ktorý sa nám vyhráža tým, že nás odsúdi na večne pretrvávajúce zahynutie.

Je to však jeden veľký nezmysel z pohľadu človeka, keď sa nad tým zamyslíme s čistým rozumom. Predstavme si človeka, ktorý by odmietal prijímať potravu a hovoril by, že on bude žiť zo slnka, z čerstvého vzduchu, z cvičenia, spánku – ale potravu prijímať jednoducho nebude. Každý rozumný človek by mu určite povedal, že musí niečo jesť, inak zomrie, ale on namiesto poučenia by sa hneval na ľudí, ktorí mu takto dobre radia. Hovoril by: ,,to sú pekní priatelia, teraz som rozpoznal ich falošnosť! Namiesto toho aby ma podporovali v mojej činnosti, pomáhali mi ako to len ide, oni chcú aby som sa vrátil do starých koľají jedenia!”

Čo by sme si o tomto človeku asi pomysleli? Azda že stratil zdravý rozum. Aj známy kazateľ Spurgeon hovoril o tomto verši. Prirovnal človeka ktorý nechce uveriť k moreplavcovi, ktorý je sám na lodi, má pred sebou kompas, mapu a hviezdy, no nevie prísť do prístavu a točí sa neustále v kruhu na mori. Moreplavec si hovorí: ,,odmietam veriť, že by ma mali tieto veci nasmerovať do prístavu a preto sa ich ani len nedotknem. Neverím v kompas, neverím v mapu, neverím v postavenie hviezd za nočnej oblohy!” Čo by sme si asi pomysleli o tomto človekovi? Že potratil zdravý rozum.

No tento moreplavec ide oveľa ďalej vo svojej filozofii a tvrdí: ,,neverím že nejaký Boh existuje, pretože keby existoval, určite by ma nenechal na mori takto samého blúdiť. Okrem toho, míňajú sa mi zásoby jedla a vody, ak by Boh bol, hneď by ma preniesol do prístavu.” Aj keď Boh mu dal prostriedky ako sa do prístavu dostať, on si sedí, čaká a rúha sa. Aj keď má napísaný pri kompase odkaz, že ho dovedie do prístavu, on kompasu jednoducho neverí.

Ako je to zo záchranou človeka od večnej existencii v tme smrti? Človek podobne ako tento moreplavec, narieka nad nevedomosťou z večnosti. Hovorí si, že kto môže vedieť čo bude po smrti? Preto si vymyslel svoje viery ako to po smrti bude, no Božie slovo sťaby kompas, mu dáva presný návod, ako sa dostať do cieľa. Čo ale človek urobí? Presne to isté ako hore-uvedený námorník: ,,neverím že Božie slovo ma môže dostať do večnosti, odmietam sa Biblie čo i len dotknúť. A aj keby som ju otvoril a začal z nej čítať, neverím že by mi to nejako pomohlo a tak je lepšie, keď je tá kniha predo mnou radšej zatvorená.”

Čo má spoločné tento človek s námorníkom? Odmietal prostriedky záchrany. Námorník odmietal kompas, mapu a hviezdy a tento pohan odmietal Božie slovo ako prostriedok k záchrane. Obidva mali v srdci hlbokú nevieru a nedôveru. Tak teraz sami uznajte. Je spravodlivé to, keď sa námorníkovi minú zásoby a zomrie od hladu či smädu na lodi, že to bolo len a len jeho vinou? Namiesto toho aby sa pozrel do mapy, nastavil kompas a vybral sa správnym smerom, on si sedí pod kormidlom, ktoré je vytočené a loď pláva neustále dokola. Zaslúži ti tento človek odsúdenie? Určite áno, pretože neuveril prostriedkom záchrany – odsúdila ho vlastná nevera.

Tak podobne si zaslúži odsúdenie aj človek, ktorý odmietol prostriedky záchrany od večného zatratenia a je v takej istej nevere ako námorník. Boh poslal svojho Syna na svet, aby svet mohol byť skrze Jeho obetu na kríži, zmierený s Bohom. Ale svet si hovorí, kto len tomu môže veriť? Je to bláznovstvo človeka, ktorý odmieta pomoc a záchranu a aj preto platí verš:  Kto neuverí, bude odsúdený. (Marek 16:16)