Dobré skutky sú povinnosť

My ľudia máme prirodzenú predstavu, že ak človek koná dobré skutky, pripisuje si u Boha dobré červené body. Mnoho ľudí stojí na takomto názore, mnoho ľudí ktorí sa dokonca hlásia ku kresťanstvu, si to takto nejako predstavujú. Ale Boh od nás dobré skutky vyžaduje ako povinnosť, nie ako zásluhu.

Tomu však, kto robí skutky, nepočíta sa mzda podľa milosti, ale podľa podlžnosti. (Rimanom 4:4) 

Ak by sme urobili 999 dobrých a správnych vecí, ale jednu vec by sme urobili zlú a nesprávnu, Boh nás bude súdiť za tú jednu jedinú hriešnu vec. To že sme robili 999 dobrých a správnych skutkov, má byť úplne bežné a prirodzené, na to Boh neberie ohľad. Ak ale padneme v jednom previnení, to jedno previnenie bude súdené.

Jakub vo svojom liste hovorí: Lebo ten, kto by zachoval celý zákon a klesol by v jednom prikázaní, previnil sa proti všetkým. (Jakub 2:10).

Stačí jedno prestúpenie a sme na strane odsúdených. Ak si toto uvedomíme, tak sa musíme predesiť tým, že nikto si nezaslúži večný život. Pavol píše v liste Rimanom: Lebo nieto rozdielu, lebo všetci zhrešili a postrádajú slávy Božej (Rimanom 3:23). Všetci ľudia ktorí kedy žili, žijú a budú žiť, všetci zhrešili. Nedajte sa pomýliť ľudskými výkladmi, že buddha, Mohamed, krišna, či biblická Mária boli bez hriechu. Písmo jasne hovorí – všetci bez rozdielu.

Azda si uvedomujete, prečo musel sám Boh prísť na svet. Ani jeden človek nebol dobrý a tak Ježiš Kristus musel za nás zlých, niesť trest, aby sme my mali pokoj s Bohom. Lebo odplatou za hriech je smrť, ale darom Božím z milosti je večný život v Kristu Ježišovi, v našom Pánovi. (Rimanom 6:23).

Odplata za naše hriechy je smrť – nielen tá fyzická, ktorú všetci podstúpime. Tu ide o smrť večnú, ako o večnú existenciu v oddelení sa od Boha. Ale Boh nám z milosti dáva nie život vo večnom odlúčení sa od Boha v smrti, ale nám ponúka v Kristovi večný život v radosti.