Ateizmus – viera ktorá nemá zmysel

001Aj ateizmus je viera. Väčšinou ide o vieru o neexistencii duchovného sveta, viera v materializmus, kde je pravda len to, čo vidím a viem tým pádom preskúmať. Táto viera spadá do oblasti piatich zmyslov človeka. Podstata tejto viery je to, že po smrti nič nie je, nastane iba tma, podobne ako tomu bolo pred narodením.

Problém ateizmu

Ak je na konci tma, tak tento život nemal žiaden zmysel. Nič čo človek urobí, vymyslí, preskúma, nemá žiaden zmysel. Aj keď sa ateizmus chová na prvý pohľad racionálne, je to iba zdanie.

Každý človek musí zomrieť. Ako ateista myšlienku na smrť treba odsunúť. Ateista veľmi nerád priznáva to, že zajtra tu nemusí byť. No oveľa menej si uvedomuje to, že zajtra (budúci čas), tu nebude táto zem, slnko, mesiac, hviezdy. Aj keď vedci bývajú optimistickí a často nás kŕmia myšlienkami, že zem tu ešte bude milión rokov, táto zem určite zanikne, čo sami pripúšťajú. Ak je tomu tak a ten čas sa blíži, potom existencia človeka, existencia ľudstva nemala žiaden význam.

Viera ateizmu

Ak si ateista uvedomí to, že všetko raz zanikne, začne sa pohrávať s myšlienkami viery. Povie si, že to bude o niekoľko milión rokov a za ten čas, človek sa niekam presťahuje, do iných galaxií. Alebo ľudstvo bude tak pokročilé, že si vystavia planétu samo. Sú tu hneď dve viery – prvá je to, že čas všetko vyrieši. Ja osobne neverím v nejakú dlhovekosť zeme, sotva nám dnes vystačí pitná voda na pár rokov pre celú planétu, jadro zeme slabne, zdroje zeme sa neobnovujú, všetko staré chátra a postupne zaniká, nie naopak. Toto ateisti vidieť nechcú, oni majú vieru v nespočetne dlhý čas, ktorý sám od seba niečo vyrieši. Druhou vierou je to, že veria v silu ľudstva (humanizmus – človek stred vesmíru), kde si človek už nejako poradí.

Život ktorý nemá žiaden význam

Realita je však taká, že čas je náš nepriateľ, ktorý nerobí to, čomu ateisti veria. Čas naopak ukazuje, že všetko chradne, degeneruje, postupne zaniká. Biblia hovorí o prvých ľuďoch, ako o vysoko inteligentných bytostiach. Keď sa dnes pozrieme do Gazy na pyramídy, človek sa diví, ako mohli stavitelia poznať Rudolfovo číslo ktoré je na pyramídach použité, dodnes nevieme vysvetliť, ako mohli také stavby postaviť. Vychádzame totiž z viery, že človek sa vyvíja a na začiatku bol najhlúpejší. Táto všeobecná viera je však úplne chybná a postavená naopak.

Ak veríme v ateizmus, veríme hmotnému svetu, ktorý nutne zanikne, náš život nemá význam. O tisíc rokov sa o vás nikto nedozvie že ste tu žili. Nikto sa nedozvie, že ste mali rodinu, že ste niečo vyrobili, že ste pracovali, kedy a ako ste zomreli. Môžete sa uspokojiť tým, že sú tu známi ľudia, ktorí posunuli ľudstvo ďalej, ale keďže zanikne o malú chvíľu vesmír, ani ich mená nikde nebudú zaznamenané. Dokonca sa nikto nikdy nedozvie, že tu existovalo nejaké ľudstvo, že tu žil nejaký Alexander Veľký, Rímska Ríša, Nero, Napoleon, Bach, Mózart, Leonardo Da Vinči, Napoleon alebo Stalin či Hitler. Nikto nikdy tu vlastne nežil, pretože nebude žiaden dôkaz o ľudskej existencii.

Načo konať dobro?

Ak má ateizmus pravdu, že po smrti je tma, je zbytočné konať dobro. Potom sú najrealistickejšími ľuďmi podvodníci, skorumpované vládcovia či politici, alebo mafiáni. Užijú si tento život na plné dúšky, veď po smrti vypne žiarovka a nič sa nestane. Načo potom niekto zachraňoval ľudí z koncentračných táborov a riskoval svoj život, keď lepšie by bolo to, keby sa pridal k Hitlerovi a užil si slávu a moc. Načo konať dobro, keď aj tak sa nikto nikdy o nejakom Hitlerovi nedozvie a nikto ho nikdy neodsúdi? Vezmite zbraň, prepadnite banku, užite si ukradnuté peniaze a keď vás chytia, kľudne sa zastreľte – uľavíte si, veď po smrti je tma a nič.

Načo by ste mali vychovávať deti, aby robili správne veci? Radšej ich pripravte na to, aby vedeli okrádať iných. Veď aj vyše deti napokon odídu do večnej tmy, aj ich deti a ďalšie generácie, až napokon zmizne ľudstvo úplne, takže bolo úplne zbytočné to, aké ste mali deti, aj tak sa to nikto nikdy nedozvie.

Ateisti často veria vo vývin ľudstva smerom k lepšiemu. Biblia hovorí opak, že človek je úplne skazený a keby Boh nestál nad každým jedným srdcom človeka, človek sa vyhubí vo svojej hriešnej povahe behom pár hodín. Ale ateisti veria v opak. Veria, že ľudstvo sa stáva lepším a lepším, čo je mimo realitu a zdravý rozum, ak sa pozrieme do sveta. Ale aj tu sa treba zastaviť. Načo učiť ľudstvo aby bolo lepšie a lepšie, keď ho čaká zánik? Ako ďaleko asi tak ateisti pozerajú, vo svojej krátkozrakosti? Nechávajú všetko na milióny rokov, ale pravda klope na dvere a ukazuje nám úplne iný stav. Ľudstvo tak či tak musí zaniknúť, ak má ateizmus pravdu. Viera že ľudia objavia inú obývateľnú planétu je silná viera, ale falošná.

Pokrytectvo ateizmu

Ateizmus je pokrytecká viera, pretože hovorí jedno a koná iné. Boh nám hovorí, že do našich sŕdc zapísal večnosť. Boh učinil všetko krásne v svoj čas, i večnosť dal do ich srdca, iba že človek nevystihne diela, ktoré koná Bôh, a to tak od počiatku až po koniec. (Kazateľ 3:11).

Toto je prvý problém ateizmu. Chceli by poprieť, že majú hlavu, ale keď sa pozrú do zrkadla, alebo keď sa chcú najesť, musia to urobiť cez ústa a tak uznať, že hlavu predsa len majú na krku. Podobne chcú poprieť Boha, ale Boh nám všetkým dal do srdca večnosť a tak každý ateista aj keď hovorí o tme po smrti, pretože to vychádza z materialistického videnia, v srdci má večnosť, ktorú chce poprieť. Aj keď sa ateistická viera tvári na prvý pohľad ako reálna, sotva sa dá hovoriť o ich viere, že by verili tomu, čo hovoria. Ateisti totiž dobre vedia, že smrťou to všetko nekončí, pretože majú v srdci zapísanú večnosť presne tak, ako majú hlavu na krku. Každý jeden ateista je plný pochybností a nevedomosti. Každý jeden ateista sa bojí konať podľa svojej viery, pretože ak všetko zanikne, treba si užiť a vôbec nehľadieť na obeti. Samozrejme veľa ľudí má takéto motto života, ale nie je to zas úplne tak.

Aj ateisti kupujú narcisy na deň rakoviny, aj oni pomáhajú iným, pomáhajú svojim blízkym, rodinám, priateľom. Je to preto, lebo sami nevedia čo ich po smrti čaká. A aj keď sa snažia veriť rozprávke o tme po smrti, vďaka večnosti v srdci hlboko o tom pochybujú, že to tak je a tak si hovoria: ,,ak existuje nejaký duchovný posmrtný život, veď ja som nebol až taký úplne zlý. Alebo – ak by naozaj náhodou ten Boh aj existoval, mňa neodsúdi, veď som bol morálny človek.”

Toto je pokrytectvo, kde hlásam jedno, ale v to plne neverím. Humanisti aj keď veria vo falošnú vieru, že ľudstvo sa bude vyvíjať k lepšiemu, toto ľudstvo skončí v zániku tak či tak a tak ich viera z dlhodobého hľadiska je iracionálna.

Problém číslo dva pre ateistov je aj to, že Boh nám dal do srdca svedomie, ktoré ukazuje na Jeho svätý zákon, aby človek úplne nezdivel.  Lebo keď pohania, nemajúci zákona, prírodou robia to, čo požaduje zákon, tí teda nemajúc zákona sami sebe sú zákonom,  ako takí, ktorí ukazujú dielo zákona napísané vo svojich srdciach, o čom spolu svedčí aj ich svedomie, ako spolusvedčia aj ich myšlienky, ktoré sa navzájom obviňujú alebo aj vyhovárajú. (Rimanom 2:14-15).

Boh má nad každým človekom plnú kontrolu

Aj keď si to človek neuvedomuje, koná podľa Božieho zákona, pretože aj ten má zapísaný v srdci a ukazuje mu naň svedomie. Aj pre toto ateisti nekonajú zlo, pretože Boh im to nedovoľuje. Svedomie je Boží nástroj, ktorým ovláda srdce každého človeka bez ohľadu na to, či niekto verí alebo neverí v Boha. Ľudia vo svojej hriešnosti chcú svedomie potlačiť, chcú ho umlčať, pretože vtedy sa dá konať ľahšie hriech.
Ak vypadne peňaženka žene, ktorá má okolo seba štyri deti, ktoré sú chudobne oblečené, tak si tú peňaženku nenecháte, ale jej ju hneď vrátite. Nie preto že by ste to tak chceli od prirodzenosti. Ale je to preto, lebo Boh vám to nedovoľuje skrze svedomie takto konať. Humanista sa teší, ako pokročila civilizácia, pravda je však taká, že je to Boh ktorý pôsobí skrze svedomie na vaše skazené srdce. Ak by Boh nepôsobil skrze svedomie, tak v tejto situácii premýšľate inak. Znenávideli by ste tú ženu, ako môže chodiť po svete s takými otrhancami a budete sa tešiť, že ste jej urobili škodu.

Ateizmus by mal konať úplne inak. Ak by sme podľa tejto viery racionálne mali žiť, potom by sme mali konať všetko výlučne len pre svoj prospech. Aj keď naša civilizácia sa dostala do tohto bodu, kedy už nikto nikomu nepomôže, predsa je tu mnoho zábleskov, kde človek pomôže človeku. Ale ateista by mal konať výhradne tak, že všetko čo vykoná, vykoná vo svoj prospech, pre svoju sebeckosť, na nič neberie ohľad, pretože koniec jeho života je úplným koncom.

Neistota ateizmus

Napokon ateizmus tak či tak končí v duchovnej viere. Každý ateista uznáva nejaké to duchovno, pretože ak by to neurobil, bol by bláznom. Už samotný človek sa neskladá iba z tela, ale hlavne z ducha. Telo je len stroj, ktorý je ovládaný duchom. Naše myšlienky, skladanie hudby, maľovanie obrazov, písanie textov, kníh – to všetko nie je práca bezduchého tela, bezduchého materiálu. Duchovná časť človeka je neodškriepiteľná.

Ateizmus keďže nemôže plne poprieť mnohé javy, ktoré presahujú hmotné premýšľanie rozumu, začne veriť v niečo duchovné. Mnoho ateistov sa pridalo k buddhizmu, ktorý je akýmsi ateistickým náboženstvom bez Boha. Mnoho ateistov verí v reinkarnáciu, ktorá na oko pláta dieru v oblasti duchovna. Mnoho ateistov verí v niečo – sami hovoria že nevedia presne v čo. Alebo mnohí veria, že nás sem dali mimozemšťania a potom si po nás prídu a podobne.

Všetci sa rodíme ako ateisti 

Všetci sa rodíme v nepriateľstve naproti Bohu, tak nás to Boh vo svojom Slove učí. Dávid hovorí, že už z lona matky vyšiel hriešny a tak to je. Hriech je oddelenie sa od Boha a mi sme radi oddelení od Stvoriteľa. My milujeme hriech, my milujeme konať proti Bohu, my milujeme urážať Boha, milujeme ho ignorovať, popierať, nenávidieť, hľadať dôkazy o Jeho neexistencii. Takto sa rodíme a takto by sme zomreli, na večnosti oddelený od Tvorcu, ale Boh nám dal Svoje Slovo – Bibliu, v ktorej nám jednoduchým spôsobom vykladá, ako sme na tom, čo je to život, kam smerujeme. Dokonca sa sám Boh obetoval na kríži, aby sme sa s Ním zmierili. Každého človeka volá, aby pochopil svoj blud v ktorom žije. Ježiš Kristus povedal o sebe, že prišiel nám povedať PRAVDU. On neprišiel vytvoriť náboženstvo, ako to mnohí pochopili a vytvorili mnoho cirkví. On nám prišiel povedať ako sme na tom zle a že On všetko za nás vykoná, zmieri nás s Bohom Otcom a nemusíme odísť na večnosť do otrasnej existencie.

Boh koná každý deň, aj v tvojom živote. Aj tebe ponúka spásu, záchranu, aj tebe chce otvoriť tvoj mŕtvy duchovný zrak. Má na to prostriedky – Svoje Slovo Bibliu, armádu veriacich, ktorí sa modlia za ateistov, mnohé ťažké pohromy Boh dáva do života človeka, aby sa zobudil zo svojho sna, dáva každému človeku do cesty ľudí, ktorí mu svedčia. Každý sme sa narodili ako ateisti – to nie je nejaká zásluha, alebo nejaké chvastanie – to je normálny stav skazeného človeka, ktorý vychádza z lona matky. Na tom nie je čo na chválenie, tým sa naozaj človek nemá čo nadúvať. Ale počas tohto života, mnohí ako ateisti nezomreli, aj keď sa tak narodili.

A preto hlásajú všetkým ľuďom to, čo hlásal Ježiš Kristus – čiňte pokánie, pretože ste hriešni a nemôžete zo svojho života predstúpiť pred Boha. Hlásajú návrat Krista, ktorý nezomrel, ale stále žije a koná v tomto hriešnom svete. Hlásajú to, že príde posledný súd, kde sa každý jeden človek ktorý kedy žil, bude spovedať z toho, ako prežil život. Boh vie o každom človeku ktorý sa kedy narodí, preto v Božej mysli sú všetci ľudia a nikto nikdy nezanikne, ako tomu ateisti veria. Boh nám dáva v živote milosť, aby sme prijali dobrú správu a chce, aby boli všetci ľudia zachránení. Každému človekovi pokladá na srdce to, aby prijal vierou Krista a Jeho obetu za nás. Boh dáva ľuďom zodpovednosť. Nie sme iba dielom náhody, ktorá napokon zanikne a nikto sa nikdy nedozvie, že sme tu ako ľudstvo boli.

Biblia sa skladá z jednej tretiny z prorockých kníh, ktoré sa mnohé už vyplnili a niektoré ešte čakajú. Ver, že Boh keď niečo vyriekne alebo zapíše do svojho slova, to aj splní. Preto záverom sem dávam verše zo zjavenia Jána, poslednej knihy Biblie, ktorá čaká na naplnenie:

A videl som mŕtvych, malých i veľkých, stojacich pred trónom Božím. A otvorily sa knihy, a otvorila sa aj iná kniha, to jest kniha života, a mŕtvi boli súdení podľa toho, čo bolo napísané v knihách, podľa svojich skutkov.  A more vydalo mŕtvych, ktorí boli v ňom, i smrť i peklo daly mŕtvych, ktorí boli v nich, a boli súdení jeden každý podľa svojich skutkov.  A smrť a peklo boly uvrhnuté do toho ohnivého jazera. Toto ohnivé jazero je tá druhá smrť.  A jestli niekto nebol najdený zapísaný v knihe života, bol uvrhnutý do ohnivého jazera. (Zjavenie 20:12-15).

Komentáre sú uzavreté.

%d blogerom sa páči toto: