Návšteva hrobov

Na hroboch v žltých svetieľkach, tancujú ohníky sviečok, ktoré ľudia zapálili pri spomienkach na ľudí, ktorí im boli blízky, ktorí boli ich rodinami, ich priateľmi. Táto tradícia prekračuje kresťanstvo, keď už pohanské národy si takto podobne uctievali svojich zosnulých. No aspoň raz sa človek v roku zastaví a premýšľa o svojej existencii. Dnes tu leží v hrobe niekto známy, koho sme dôverne poznali, a zajtra tam bude ležať i naše bezduché mŕtve telo. Naša pýcha pri spomienke na vlastnú smrť, je zalezená niekde v kúte pretože vie, že smrť raz príde na sto percent ku každému z nás. Boh nám však povedal, že smrť je iba brána do večného života. Tu na zemi sa Boh stará o každého človeka rovnako, napriek nevere ľudstva. Tu ešte nie je oddelenosť Boha od človeka v plnej sile. Boh sa stará o ľudí, ich potreby, ich prežitie, ich zabezpečenie.

Boh, ktorý je v nebesiach, svojmu slncu velí vychádzať na zlých aj na dobrých a dáva dážď na spravedlivých aj na nespravedlivých. (Matúš 5:45).