Dva príchody Krista

Hľa, idú dni, hovorí Hospodin, že vzbudím Dávidovi spravedlivý výrastok, a bude kraľovať ako kráľ a bude rozumne robiť a bude činiť súd a spravedlivosť na zemi.  Za jeho dní bude spasený Júda, a Izrael bude bývať bezpečne. A toto bude jeho meno, ktorým ho budú nazývať: Hospodin naša spravedlivosť.  Preto hľa, idú dni, hovorí Hospodin, že nepovedia už viacej: Ako že žije Hospodin, ktorý vyviedol synov Izraelových hore z Egyptskej zeme,  ale: Ako že žije Hospodin, ktorý vyviedol hore a ktorý doviedol semeno domu Izraelovho zo zeme na sever a zo všetkých zemí, kam som ich bol zahnal, a budú bývať na svojej pôde. (Jeremiáš 23:5-8).

Tieto verše hovoria o príchode Krista na zem. O príchode Boha, ktorý vezme ľudské telo na seba, stane sa človekom, nám podobným a vojde napokon ako Veľkňaz do svätyne Svätých, kde sám seba vydá ako obeť za všetkých tých, ktorí v Neho uveria.

Hľa, idú dni, hovorí Hospodin, že vzbudím Dávidovi spravedlivý výrastok…

Ježiš Kristus je vskutku výrastok z Dávidovho kmeňa. Mária aj Jozef boli s Dávidovho pokolenia, i keď tento rod bol veľmi slabý, nebol v tomto rode nikto významný ako svojho času Dávid či jeho syn Šalamún. A preto tento verš hovorí, že z Dávidovho rodu, vyrastie výhonok alebo výrastok.

a bude kraľovať ako kráľ a bude rozumne robiť a bude činiť súd a spravedlivosť na zemi.

Ježiš bol naozaj Kráľom – nie tohto sveta viditeľného, ale Kráľ Kráľov a Pán Pánov a prišiel sem okrem spásy, založiť nebeské kráľovstvo. To že rozumne konal, že nepoznal hriech, správne súdil a konal spravodlivo, o tom nikto nepochybuje.

Za jeho dní bude spasený Júda, a Izrael bude bývať bezpečne.

Ak by sme sa nazdávali, že sa tu hovorí o Júdovi a Izraeli ako etnikum, by nesprávne tento verš interpretoval. Ježiš Kristus všetko zjednotil pod svoju vládu – aj Izrael, aj Pohanov. Po Kristovom boji na Golgote a víťazstve, už neexistuje rozdelenie na Izraelitov a pohanov, ale na tých, ktoré sú Božími deťmi v Kristovi a ktorí sú neposlušní Božiemu Synovi, keď žijú bez Krista. Pavol píše:  Lebo nieto rozdielu medzi Židom a Grékom (pohanom), lebo ten istý Pán je Pánom všetkých, bohatý naproti všetkým, ktorí ho vzývajú. Lebo každý, kto bude vzývať meno Pánovo, bude spasený. (Rimanom 10:12-13).

A preto platí, že za Jeho dní bude spasený Izrael a Júda, aj pohan, aj každý, kto by ho vyznával ako svojho Pána a bude prebývať v duchovnej oblasti bezpečne a už sa nemusí desiť smrti a večnosti.

A toto bude jeho meno, ktorým ho budú nazývať: Hospodin naša spravedlivosť.

Ježiš bol Kráľ, Pán, Boží Syn, Boh s nami, Hospodinov Pomazaný a všetky tieto tituly sa dajú zhrnúť do jedného významu – Hospodin naša spravodlivosť. Boh mohol odsúdiť ľudstvo na večné zahynutie, ale vymyslel plán záchrany – vo svojom Synovi Ježišovi Kristovi. Skrze Ježiša Krista sa človek stáva spravodlivým, a keďže je Kristus nielen človek ale aj pravý Boh – Hospodin je naša spravodlivosť. Sám Boh je našou spravodlivosťou – my nemáme sami zo seba žiadnu spravodlivosť – je to Hospodin ktorý je našou spravodlivosťou. No nie je to Boh sám – ako Boh – Duch, ale ako Boh, ktorý sa stal človekom – Ježišom Kristom a vykúpil svoj ľud spod hriechov, zákona a otca diabla. Hospodin je naša spravodlivosť v Ježišovi Kristovi. Ak by sme chceli byť spravodliví zo svojho života, ak by sme chceli byť spravodliví na viere v niečo alebo niekoho iného ako je Hospodin ktorý sa zjavil v Kristovi – nemáme žiadnu spravodlivosť, pretože platí a vždy platiť bude – Hospodin je naša spravodlivosť.

Preto hľa, idú dni, hovorí Hospodin, že nepovedia už viacej: Ako že žije Hospodin, ktorý vyviedol synov Izraelových hore z Egyptskej zeme…

Toto je koniec starého zákona. Starý zákon ukazoval človekovi jeho nemohúcnosť, dodržiavať zákon. Obete starého zákona, kde sa obetovali bezchybné zvieratá, kde ich krv očisťovala ľud od hriechov, bola iba nedokonalým obrazom budúceho veku. Tieto obete nikdy dokonale neobmyli ľud dokonale, ale sa neustále museli vykonávať. Kristus však priniesol pravú obetu, dokonalú, ktorá bola vykonaná raz a navždy a to takú, kde sám seba obetoval, ako bezchybného baránka Božieho a svojou vlastnou krvou očistil svoj ľud. Daniel predpovedá zastavenie obetí za hriech, v polovici sedemdesiateho týždňa, čo sa zhoduje s Kristovou konečnou obeťou na Golgote, kedy obete zvierat stratili svoj význam, kedy túto obeť prebral sám Boh, Ježiš Kristus, Veľkňaz a to tak, že sám seba obetoval a vylial svoju svätú bezchybnú krv. A preto už dnes nehovoríme v starozmluvných predobrazoch Krista – ale:

Ako že žije Hospodin, ktorý vyviedol hore a ktorý doviedol semeno domu Izraelovho zo zeme na sever a zo všetkých zemí, kam som ich bol zahnal, a budú bývať na svojej pôde.

Semeno Abrahámovo nie sú tí, ktorí sú Abrahámovými potomkami podľa tela. Jeho potomkami sú tí, ktorí uverili v Krista a jeho dokonalé dielo na Golgote – tí sú pravými Izraelitmi, tí patria do domu Izraelovho. A preto platí tento verš – že potomkovia Abraháma, sú praví Izraeliti, ktorí uverili v Krista, sú ľudia zo všetkých zemí, všetkých jazykov a bezpečne prebývajú vo svojej dedičnej pôde, ktorá nie je pôdou pominuteľnou, ale pôdou, ktorá nikdy nepominie – ktorá je ich domovom. Človek je v tomto materiálnom svete iba pútnikom. Málo ľudí si toto uvedomuje s tu na zemi si stavajú paláce a opevnenia, ktoré by prežili večnosť. No pravda je taká, že smrťou všetko končí. Ale Boh nám nesľubuje pominuteľnú pôdu, pominuteľný domov – on mám hovorí o našej vlastnej pôde, o našom skutočnom domove s Bohom.

Ježiš Kristus prišiel ako Boh v ľudskom tele, vykúpil nás pre náš skutočný a večný domov, nie pre tento krátkodobý domov na tejto zemi. Ponížil sa najhlbšie ako vedel, až na smrť a neotvoril ústa na svoju obhajobu. Slabosťou zvíťazil nad mocnosťami zla, ktoré nás učia, že len silnejší jedinec prežije, čo samozrejme v realite nie je pravda.

No tento Ježiš Kristus príde ešte raz. Už nie ako slabý človek, nie ako pokorný služobník, ale ako Sudca a majiteľ celého vesmíru.

Aj keď sa mnoho pohanov smeje z týchto vecí, prichádza deň, bez ohľadu na ich vieru, kedy sklonia aj oni svoje kolená pred Kristom a vyznajú že je Pán sveta. To však bude pre nich príliš neskoro.

Lebo je napísané: Jako že ja žijem, tak isté je, hovorí Pán, že mne sa skloní každé koleno, a každý jazyk bude oslavovať Boha. (Rimanom 14:11).  Preto aj Bôh jeho (Krista) povýšil nad všetko a dal mu z ľúbosti meno, ktoré je nad každé meno,  aby sa v mene Ježiša sklonilo každé koleno bytostí ponebeských a pozemských i podzemských,  a každý jazyk aby vyznal, že Ježiš Kristus je Pánom, na slávu Boha Otca. (Filipanom 2:9-11).

Advent hovorí o dvoch príchodoch Krista. Prvý sa už udial a vlastní – Izraeliti, ktorí vlastnili Písma a boli vyučovaní od Boha, nespoznali v Kristovi zasľúbeného Mesiáša. Dnes sa ľudia vrátili k pohanstvu a smejú sa, že kde je ten náš Kristus, prečo ešte neprišiel?

Boh je presný na stotinu sekundy a príde v naplnený čas, ako prišiel v presný čas pri svojom prvom príchode: Lebo ešte málo, máličko, a ten, ktorý má prijsť, prijde a nebude meškať. (Hebrejom 10:37).

Neodkladá Pán váhajúc so zasľúbením, ako ho niektorí majú za takého, ktorý váha a odkladá; ale zhovieva vzhľadom na nás, pretože nechce, aby niektorí zahynuli, ale aby všetci prišli ku pokániu. (2. Petrov 3:9).

Predposledný verš Biblie – Božieho Slova nám hovorí: Hovorí ten (Kristus), ktorý svedčí toto: Áno, prijdem skoro! Ameň. Áno, prijdi, Pane Ježišu! (Zjavenie 22:20). 

Advent – príchod. Svetlo sa zjavilo v tme, keď Pán Ježiš prišiel prvý krát. Toto svetlo tu dodnes svieti a svieti aj skrze kresťanov – Kristovej cirkvi, ktorá je jedna, je spojená zo svojim Pánom, rozpŕchnutá po celom svete, ale je Kristovým telom, kde je Kristus hlavou. Nie nejaká konkrétna cirkev viditeľná, ktorá bojuje jedna proti inej, povyšuje sa svojim učením, svojimi skutkami, svojimi zásluhami, svojou dlhoročnou praxou. Kristova cirkev je svetlom v tomto svete a je zložená z každého jedného veriaceho človeka, ktorý je zároveň duchovným kameňom tejto stavby. A táto cirkev očakáva na druhý príchod Pána, ktorý sa neodkladne blíži.