Pôstne obdobie

Ján Zlatoústy: „Pôst tela je pokrm pre dušu!”

V dnešných dňoch v katolíckom, Gréckom a pravoslávnom prostredí prebiehajú 40 dňové pôsty. Tento 40 dňový pôst bol nariadený prvotnou cirkvou v čase prenasledovania, ktorý vrcholil v pasche – umučení, ukrižovaní a zmŕtvychvstaní Pána Ježiša Krista. 

Pôst má štyri hlavné zložky – postenie, modlitbu, vzdanie sa hriechov a pokánie. O tomto všetkom si tu niečo povieme.

Protestanti

Protestanti 40 dňový pôst nemajú nariadený a ako argument ktorý hovorí, že prečo protestanti nemajú pôst je ten, lebo ho Biblia nikde nenariaďuje. Avšak Písmo hovorí jasne o pôste, preto sa protestanti radi maskujú v tom, že oni si pôst môžu zvoliť kedykoľvek. Ak by sa držali učenia o skazenosti človeka tak by vedeli, že to v preklade znamená – pôst nemáme nikdy – pretože padlá prirodzenosť človeka – ak nie je tvrdo priviazaná k pravidlám – zvolí si tú najľahšiu, najlenivejšiu a najpohodlnejšiu cestu. Preto veľmi správne prvotná cirkev pôst nariadila.

Výnimkou sú evanjelici, kde pôst zostal ako nariadený, no v praxi to nefunguje a svetsko-nábožný človek si naďalej žije svoj život tak, ako si žil vždy. Alebo sa nariaďuje pôst iba na obmedzenie určitých svetských vecí, aby to nevyzeralo, že pôst v evanjelickej cirkvi úplne zanikol. 

Katolíci

V katolíckej cirkvi nie je prax pôstu o nič lepšia. Mnoho ľudí to prehliada a keď sa postia, tak len na prikázané sviatky tohto pôstneho obdobia, inak celé pôstne obdobie ide mimo nich – česť výnimkám.

Pravoslávie a Grécka cirkev

V týchto cirkvách sa pôst bral a berie dosť vážne, hlavne u skutočných nasledovníkov Krista. Pravoslávie aj Gréci dodržujú dodnes pôsty v stredy a piatky tak, ako sa to dozvedáme už z ranného dokumentu didaché 

Didaché 

V tomto spise nachádzame záznam, kde sa akýsi pokrytci postia v utorky a štvrtky. Didaché o tomto hovorí: Nech vaše pôsty nie sú s pokrytcami. Oni sa postia druhý a piaty deň po sobote (pondelok a štvrtok). Vy sa však postite vo štvrtý a v prípravný deň (streda a piatok).

Pohania

Je paradoxné a zároveň zahanbujúce, že mnohí pohania, buddhisti, hinduisti, ezoterici sa postia.

Pôst v prvotnej cirkvi

V prvotnj cirkvi bol pôst veľmi dôležitým obdobím, keď začínal 40 dní pred veľkou nocou. Prvotná cirkev sa tak veľmi vzdialila svetu a tak striktne sa oddelila, že si sama určila svoj vlastný kalendár, ktorý nebol s kalendárom svetským totožný. Tento kalendár začínal adventom – očakávaním Pána pri prvom a druhom príchode, cez narodenie Krista, obetovanie Krista v chráme, pokrstenie Pána, 40 dňový pôst na púšti, vstup do Jeruzalema, ukrižovanie, vstanie z mŕtvych, na nenebovstúpenie Krista Pána, vyliatie Ducha svätého a bezslávnostná časť kresťanského roku, kde sa pripomínali hlavné črty Kristovho pôsobenia v evanjeliách. 

Ako ďaleko je dnešná cirkev od prvotnej orthodoxnej cirkvi, kde sa dnes oslavuje svetský rok, namiesto toho aby sa kresťania držali roku kresťanského. Protestanti aby boli zaujímaví, vôbec neberú ohľad na kresťanský rok, pretože nie je ustanovený v Písme a preto je pre nich prijateľnejší svetský rok, ktorý tiež nie je ustanovený v Písme. Tým ukazujú, ako im je blízky svet, namiesto toho, aby sa čo najďalej od sveta vzdialili. Mnohí protestanti neoslavujú dokonca ani narodenie Pána Krista, pretože sa to deje na zimný slnovrat – predtým sviatok pohanov – keď nepochopili úmysel prvotnej cirkvi, kde do tohto najtemnejšieho obdobia pohanských sviatkov, kde sú najkratšie dni v roku, zasvietili svetlo a narodil sa Boh. O kresťanskom roku sa budeme venovať podrobne v inom článku, vráťme sa k pôstu.

Ťažké prijatie ku kresťanom

Prvotná cirkev dosť ťažko prijímala nových členov. Každý nový člen, ktorý sa chcel stať kresťanom, musel prejsť tvrdou trojročnou prípravou, kde mu boli vysvetlené hlavné články viery. Okrem toho sa musel za tohto kresťana niekto iný zaručiť, že naozaj uveril Kristovi – na jedinom základe – začal konať Kristove skutky a nasledovať Pána. Dnes prídete do nejakej cirkvi alebo zboru, skúmajú či ste obrátený a pokrstia vás. Nie tak tomu bolo v rannej cirkvi. Dôkaz obrátenia bol v skutkoch, pretože každá viera musí prinášať skutky. Dokonca v jednom období, keď do cirkvi prišiel človek ktorý nemal svedka, či napravil svoj život, nebol do cirkvi pripustený.

Nový člen bol pod dohľadom biskupa a existovalo dokonca jedno tvrdé pravidlo, keby tento nováčik pred koncom obdobia výučby urobil niečo neprístojné – nekresťanské – nielenže by musel učiniť pokánie, poprípade opustiť cirkev na určitý čas – ale celý čas prípravy by musel absolvovať znovu. Tak by sa mohlo stať, že niekto nebol pripustený ku krstu 6 alebo aj viac rokov.

Krst sa vykonával práve na konci pôstneho obdobia, pred paschou, kedy intenzita prípravy spolu s modlitbou a pôstom naberala na obrátkach.

Rozdelenie pôstu v praxi

Pôst bol vždy spojený s modlitbami a bol nielen postením sa od sveta, ale aj bojom s vášňami. Pozrime sa na základné pravidlá pôstu, ako samozrejmosť ktorá bola počiatkom k pôstu od jedenia:

Pôst pokánia a modlitby. Práve počas 40 dní sa mal kresťan vrátiť k Bohu a veci, ktoré mu prirástli počas roka k srdcu, mal odhodiť ako nepotrebné, podobne ako mal bohatý mládenec odhodiť bohatstvo, predať ho a nasledovať Krista. Pokánie nebolo chápané iba – ako zmena myslenia – čo sa dnes zľahčuje iba k tomuto bodu – ale k zmene myslenia ktorá bola samozrejmosťou, bolo pridané aj obrat k Bohu v materiálnom svete – celkovou nápravou života. To že sa človek obrátil k Bohu bol iba duchovný podiel, hlavný podiel však spočíval v tom, že človek po obrátení Boha poslúchal a nasledoval.

Pôst očí: Postiť sa od príjemných pohľadov, prílišného zaťažovania svojich očí, vyhľadávanie pastvy pre oči. Dnes by sme mohli povedať, že je dobré sa postiť od pozerania TV, filmov, počítača, internetu, hier, vyhľadávania divadiel, spoločenských akcií, športu a podobne.

Pôst uší: Odoprieť si plnenie uší zvukmi. Dnes by sme mohli povedať, že je to pôst od hudby, príjemných zvukov.

Pôst jazyka: Obmedzenie jedál – o tom nižšie

Pôst jazyka: neohovárať, neosočovať blížneho, neporovnávať sa, nehľadať chyby, neodsudzovať, neposudzovať.

Pôst pre ruky: Konať rukami veci, ktoré sú dobré pre blížnych, nie pre seba. Tento pôst sa vzťahoval na nabúranie ega, kedy veci ktoré konáme pre seba a svojich blízkych, zameriame na pomoc iným. Taktiež významom tohto pravidla bolo to, aby sa kresťan vyhýbal lenivosti.

Pôst pre nohy: Utekať pred zlými vecami, vyhľadávať veci dobré. Tento príkaz bol jasný, aby sa kresťan vyhýbal iným učeniam, iným náukám ktoré by ho mohli zviesť, mal sa vyhýbať svetským ľuďom, debatách o ničom – naopak mal bežať ku tým, ktorí žili v Kristovi plnou vierou a s nimi sa zhovárať. Taktiež sa nezúčastňovať svetských výmyslov, divadiel, hier, ale radšej sa venovať väzňom, chorým, slabým, chudobným.

Pôst od jedla

Plný pôst

Mnísi a biskupi sa postili veľmi tvrdo, ich pôsty neboli vhodné pre laikov a ľudí, ktorí pracovali. Spolu s modlitbou sa mnohokrát postili od jedla tak, že vôbec celých 40 dní nejedli, iba pili vodu. Takýto pôst sa len zriedkakedy objavuje v dnešnej dobe, ale nájdeme príklady aj v dnešnom čase. Ak nemali títo kresťania silu, pili na konci pôstu aspoň mlieko a ovocné šťavy. Bez horlivej modlitby je takýto pôst nerealizovateľný, pretože je to Boh kto dáva napokon silu, aby človek takýto pôst dokončil bez újmy.

Pôst čiastočný

Tento pôst sa vykonával iba v niektoré dni, často jeden týždeň, ale i pár dní. Jedná sa tu o pôst vždy s modlitbou, očistením sa od sveta, uzatvorením sa od spoločnosti, v ruke s Písmom, žaltárom, pokáním. 

Pôst o vode a chlebe

Tento pôst bol ako sám názov napovedá, o chlebe a vode. Iné potraviny sa neprijímali a tento pôst sa dá ľahšie dodržať aj 40 dní, ako pôst iba o vode. 

Pôst mäsopustný 

Tento pôst aj dnes veľa kresťanov dokáže dodržať. Ide o vegetariánsky pôst, ktorý má rôzne formy – napríklad sú dovolené ryby, mlieko, vajcia, alebo ani mliečne výrobky dovolené nie sú. Tento pôst bol často dodržiavaný a je dodržiavaný aj bežnými pracujúcimi kresťanmi.

Pôst syropustný

S týmto pôstom sa spája vzdanie sa mliečnych výrobkov – syra, mlieka, masla, kefírov, a podobne.

Pôst predom vybraných jedál

Taktiež sa dodržiaval pôst tak, že sa určili potraviny, ktoré sa majú v daný deň jesť. Napríklad sa určilo, že na deň človek zje jedno jablko, pohár mlieka, dva krajce chleba, jeden syr. Tieto potraviny sa predom pripravili a zjedlo sa iba toto množstvo v tento deň.

Výroky kresťanských otcov o pôste

Ján Zlatoústy zhrnul pôst takto: 

Postíš sa? Ukáž to skutkom! Ako, pýtaš sa. 

Pravá podstata postu nie je v zdržanlivosti od pokrmov, ale od hriechu. Kto sa postí jedine od jedla, ten pôst znižuje a zneuctieva.

Postíš sa? Ukáž to skutkom! Ako, pýtaš sa? takto:

Ak vidíš chudobného, zľutuj sa nad ním,

Ak vidíš  svojho nepriateľa, zmier sa s ním,

Ak vidíš, že tvoj priateľ koná šľachetne, nezáviď mu,

Ak vidíš krásnu ženu, nevšímaj si ju. 

Nech sa postia nielen ústa, ale aj oko, noha, ruka a všetky naše údy.

Nech sa postia naša ruka od nespravodlivého majetku, nech sa postí naša noha od chôdze za zlými vecami, nech sa postí naše oko od všetečných pohľadov, nech sa postí naše ucho od ohovárania a nactiutrhanie, nech sa postí naše ústa od klzkých slov a tupenie.

Aký môžeme mať úžitok z toho, keď sa síce zdržiavame mäsa, vtákov a rýb, bratov však vraždíte, lebo kto na cti potupuje, ten podľa sv. Pavla vraždí svojho blížneho.

Pôst v Písme 

Ježiš nám ukazuje spôsob, ako začať žiť kresťanský život a to práve oddelením sa od sveta skrze pôst, keď odišiel do samoty na púšť a tam zostal sám s Bohom, modlitbou a pôstom. Mnoho ľudí tvrdí, že sa treba oddeliť od sveta, pritom im trčí celé telo vo svete a nevedia ako svet opustiť. Ježiš nám dáva jasný príklad. Správne to určila aj prvotná cirkev, keď pôst nariadila. Cez pôst sa človek vracia opäť k Bohu a môže vykročiť v kresťanskom roku v plnej sile oddelený od sveta.

 A keď sa bol postil štyridsať dní a štyridsať nocí, napokon zlačnel. Mt 4:2

Pôst nemá byť znamením pre iných, že sme sa oddelili, ale pre našu dušu a náš vnútorný postoj. V Izraeli keď sa postili ľudia, dávali to jasne najavo, no Ježiš to striktne odmieta:

A keď sa postíte, nebuďte jako tí pokrytci zamračení, lebo znetvarujú svoju tvár, aby bolo viditeľné ľuďom, že sa postia. Ameň vám hovorím, že už majú svoju odplatu. Ale ty, keď sa postíš, pomaž svoju hlavu a svoju tvár umy, aby nebolo viditeľné ľuďom, že sa postíš, ale tvojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti, a tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, odplatí ti zjavne. Mt 6:16-18

Keď bol Pán Ježiš na svete, obránil svojich učeníkov pred rečami o pôste, keď boli napadaní že sa nepostia. Ježiš hovoril, že On ako ženích je medzi nimi a nie je vhodné sa v tom čase postiť – ale prídu dni, keď sa postiť budú:

A Ježiš im povedal: Či môžu svadobníci smútiť, kým je s nimi ženích? Ale prijdú dni, keď bude odňatý od nich ženích, a vtedy sa budú postiť. Mt 9:15

Ježiš taktiež hovorí o tom, že ak veci nejdú pohnúť iba modlitbou, k modlitbe je potrebné pripojiť aj pôst. Tým sa modlitba zosilňuje:  Ale tento druh nevychádza, iba modlitbou [a pôstom]. Mt 17:21

Pôst v rannej cirkvi bol úplne bežný, už pri krste sa postil nielen ten, kto sa krstil, ale aj biskup ktorý krstil. Nachádzame túto prax v skutkoch apoštolov aj keď nie konkrétne na pôst, ale pri každej príležitosti sa kresťania postili pre posilnenie pôsobenia Ducha Svätého v cirkvi. Aj keď si vyvolili starších v zboroch, nebolo to nejaké podanie rúk, tobôž nie nejaké samokorunovanie sa starších, ako sa to často deje dnes, keď vznikne zbor samokorunovaním jedného človeka, ale oni sa modlili a postili:  A keď im vyvolili starších po sboroch a vše sa pomodlili s pôstom, poručili ich Pánovi, v ktorého uverili. Sk 14:23

Dokonca aj pohan Kornélius sa postil s modlitbou, kde ho napokon Pán povolal medzi kresťanov:  A Kornelius povedal: Pred štyrmi dňami som sa postil až do tejto hodiny a v deviatu hodinu som sa modlil vo svojom dome. A tu hľa, razom sa postavil predo mnou muž vo skvelom rúchu bielom Sk 10:30

Záver

Pôst ako ho nariadila prvotná cirkev má nielen chrakter zdržovania sa pokrmov, modlitby, pôstu, obnovenie pokánia a návrat strateného Syna k Bohu, ale aj Biblický rozmer v nasledovaní Pána Ježiša Krista. Pôst je veľmi mocná zbraň proti mocnostiam zla. Je nevhodné poslúchať a počúvať lenivých kresťanov, ktorí budú tvrdiť, že pôst nie je v Písme a preto je jedno kedy sa postíme, pretože pravda a prax u týchto kresťanov býva zväčša taká, že sa nepostia napokon vôbec. Satan nemá rád pôst, očistenie tela od hmoty a očisťovanie myšlienok od sveta, preto tak mocne útočí v ľuďoch, ktorí napokon pôst dajú iba na okraj. Takýto postoj nie je postojom kresťanského Ducha, ale ducha tohto sveta.

Je dobré keď sa kresťania postia spolu ako jednotlivo, pretože sú si viac oporou a povzbudením, ako keď si niekto vymyslí pôst sám pre seba. Preto teraz je vhodné obdobie pre pôst, pretože je nariadený pre kresťanskú časť sveta a pripomína sa Kristov boj a počiatok Jeho účinkovania v Izraeli, kde začal pôstom na púšti. Pôst teda nie je iba nejakým okrajovým doplnkom kresťana, ale je podobne ako pre prvých kresťanov – bežným prostriedkom v boji proti mocnostiam zla. 

K pôstu je potrebné mať okolo seba človeka alebo ľudí, ktorí žijú kresťanstvo, nielen o ňom krásne rozprávajú, alebo vytrhávajú si verše z Biblie a tým chcú ohúriť svet. Ku kresťanom ktorí aj životom dokázali svoju vieru patrili ranní otcovia, keď Boh pracoval cez nich a dodnes sú zdrojom úcty nielen medzi kresťanmi, ale aj za hranicou kresťanstva. Nechajme sa teda záverom poučiť od jedného z týchto učiteľov lásky k Bohu a blížnemu, aby sme sa povzbudili na ceste pôstu. Ak je človekovi dobre, nič mu nechýba, žije si pohodlným životom bez prekážok a zápasov – sotva nájdeme u neho vieru – jedine tak vlažnú, ktorá často býva podporovaná múdrosťou a hlbokým výkladom Písma, no skutková podstata tejto viery neexistuje a to hlavne pri pomoci iným.

Basil veľký nás povzbudzuje: 

Myslíš si snáď, že starobylosť pôstu odvodzujem zo Zákona? Pôst je starší než

Zákon. Ak budeš mať trošku trpezlivosti, uvidíš dôkaz pravdivosti tohto tvrdenia. Nemysli si, že deň zmierenia, ktorý bol pre Izrael nariadený v desiaty deň siedmeho mesiaca, je počiatkom pôstu. Choď dejinami a pátraj po tom, aký je pôst starý! Nie je to vynález nového dáta, je to drahocenné dedičstvo našich otcov. Všetko, čo vyniká vysokým vekom, je úctyhodné. Maj preto pôst pre jeho starobylosť v úcte! Je rovnako starý ako ľudstvo.

Pôst bol nariadený už v rajskej záhrade. Prvý príkaz, ktorý Adam dostal, znel: „Zo stromu poznania dobra a zla nesmiete jesť!“ Slová „nesmiete jesť!“ sú príkazom k pôstu a abstinencii. Ak by Eva nebola bývala okúsila zo stromu, nebol by pôst teraz potrebný. „Pretože lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí.“ Skrze hriechy sme sa stali chorými, skrze pokánie musíme opäť vyzdravieť. Pokánie bez pôstu je však bezcenné. „Nech je prekliata zem pre teba; tŕnie
a bodľačie ti bude rodiť“. Bolo ti prikázané smútiť, nie hýriť. Pôstom sa obhajuj pred Bohom! Áno, i samotný život v raji je predobrazom pôstu, nielen nakoľko človek žil s anjelmi a skrze skromnosť (nenáročnosť) si uchoval s nimi podobnosť, ale aj preto, lebo všetko, čo potom ľudský rozum vymyslel, ako pitie vína, zabíjanie zvierat, vlastne všetko, čo zakaľuje ľudského ducha, pre obyvateľov rajskej záhrady bolo ešte neznáme.

Pretože sme sa nepostili, stratili sme raj. Postime sa teda, aby sme sa tam opäť mohli vrátiť! Nevidíš ako Lazár skrze pôst vstúpil do raja? Nenapodobňuj Evinu neposlušnosť; nepriberaj si opäť za svojho radcu hada, ktorý sa zalieča telu a vyzýva k pôžitku! Nevyhováraj sa na slabosť tela a nemohúcnosť! Pretože nie mne vymenúvaš ospravedlňujúce dôvody, ale tomu, ktorý to vie.

Pridaj komentár

Please log in using one of these methods to post your comment:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

%d blogerom sa páči toto: