Hierarchia – Božie nariadenie pre svet a cirkev

https://sites.google.com/site/obranaviery/odchod-zo-sveta/hierarchiaakozriadenievosveteavcirkvi

4 nedeľa po zoslaní Ducha Svätého

A keď vošiel Ježiš do Kafarnauma, pristúpil k nemu stotník, ktorý ho prosil a hovoril: Pane, môj služobník leží doma porazený a hrozne sa trápi. A Ježiš mu riekol: Ja prídem a uzdravím ho. A stotník odpovedal a riekol: Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz len slovo, a môj služobník bude uzdravený. Lebo veď i ja som človek, pod mocou iných majúc pod sebou vojakov, a keď poviem tomuto: Iď! tak ide, a inému: Prídi! a príde, a svojmu sluhovi: Učiň toto! a učiní. Keď to počul Ježiš zadivil sa a povedal tým, ktorí išli za ním: Amen vám hovorím, že ani v Izraelovi som nenašiel tak velikej viery. Mt 8:5-10

Jednou z tém, ktorá zaznievajú v čítaní z evanjelia na túto nedeľu, je: hierarchia. Stotník, ktorý prichádza s tichou prosbou o pomoc pre svojho sluhu, nahliada na celú situáciu spôsobom hierarchickým. U vojaka je to vlastne pohľad vcelku prirodzený. Vojak vidí svoju službu a svoju úlohu začlenenú do hierarchickej štruktúry armády. Má svojich nadriadených – čiže velenie, má svojich podriadených, ktorí musia vykonávať jeho rozkazy. Tento vojenský pohľad na život však aplikuje nečakane bystro a hlbokomyseľne, na celú vnútornú štruktúru sveta, na postavenie človeka v ňom, a tak aj skrze hierarchický pohľad, nahliada na Božiu moc – resp. všemohúcnosť. 

Na vrchole tejto hierarchie duchovného i materiálneho sveta vidí Ježiša Nazaretského, ktorého jediné slovo stačí, aby sa mohlo stať čokoľvek. Veliteľ sa predsa nemusí sám obťažovať, stačí, aby vydal príslušné rozkazy, niekoľko povelov, to sa stane, – to je predsa jasná vec. A Ježiša počúva celé stvorenie, a tak môže rozkázať čokoľvek, počnúc uzdravením, končiac vzkriesením. 

Ježiš Kristus ho chváli za jeho vieru, ktorá mu dala také zrenie, a plní jeho prosbu. Stotníkova viera je hlbokým vhľadom do duchovného usporiadania sveta, do jeho fungovania, a nazerania výsostného Božieho postavenia, ktorému sa všetko podriaďuje, všetko ho počúva. 

Svet je usporiadaný hierarchicky

Odchod kresťana zo sveta

Zemské a nebeské poklady

3 týždeň po zoslaní Ducha Svätého

 Nezhromažďujte si pokladov na zemi, kde moľ a hrdza kazí, a kde sa zlodeji prekopávajú a kradnú; ale si zhromažďujte poklady v nebi, kde ani moľ ani hrdza nekazí, a kde sa zlodeji neprekopávajú ani nekradnú; lebo kde je váš poklad, tam bude i vaše srdce. Sviecou tela je oko. Keby tedy bolo tvoje oko prosté, celé tvoje telo bude svetlé; ale keby bolo tvoje oko zlé, celé tvoje telo bude tmavé. Ak tedy svetlo, ktoré je v tebe, je tmou, jaká veľká bude sama tma? Nikto nemôže slúžiť dvom pánom, lebo buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, buď jedného sa bude pridŕžať a druhým pohŕdať – nemôžete slúžiť Bohu i mamonu. Mt 6:19-24

Človek zabúda na krátkosť svojho života, na to, že tento život je iba krátkym časovým úsekom pred večnosťou. Je to iba krátky medzi-priestor medzi večnosťou pred našim narodením, kedy sme ešte neboli a večnosťou po smrti, kedy budeme žiť večne. Otázka je, kde večnosť strávime. Žalmista jasne vidí rýchle ubiehanie života a preto napísal: Hospodine, daj mi poznať, že skonať musím, a ako je môj život vymeraný, aby som vedel, aký som pominuteľný! Ajhľa, na piade si mi vymeral dni a čas môjho života je ako nič pred Tebou. Len ako márnosť stojí tu každý človek. Ž 39:5-6

 Človek dnešného veku dostáva mnohé vábivé ponuky a preto si neuvedomuje svoju krátku existenciu. Svoje zmysly zapratal haraburdami, svetskými vecami, zážitkami, pocitmi, užívaním si krátkeho života. Prečo si človek nerobí poklady v nebi, ale sa orientuje na zemské veci?

Pretože neverí Bohu. Neverí Bohu, neverí Božiemu Slovu. Neverí Božiemu slovu, ktoré hovorí, čo sa stane s človekom po prekročení prachu tohto krátkeho života. Človek to takto nechce vidieť, pretože už od mlada je napadnutý chorobou, ktorá sa volá hriech. Človek si namiesto pravdy, vymyslel svoje Sci-fi, svoju verziu čo bude po smrti, svoje predstavy, svoju vlastnú mytológiu, svoju vlastnú vymyslenú vieru.