Hierarchia – Božie nariadenie pre svet a cirkev

https://sites.google.com/site/obranaviery/odchod-zo-sveta/hierarchiaakozriadenievosveteavcirkvi

4 nedeľa po zoslaní Ducha Svätého

A keď vošiel Ježiš do Kafarnauma, pristúpil k nemu stotník, ktorý ho prosil a hovoril: Pane, môj služobník leží doma porazený a hrozne sa trápi. A Ježiš mu riekol: Ja prídem a uzdravím ho. A stotník odpovedal a riekol: Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz len slovo, a môj služobník bude uzdravený. Lebo veď i ja som človek, pod mocou iných majúc pod sebou vojakov, a keď poviem tomuto: Iď! tak ide, a inému: Prídi! a príde, a svojmu sluhovi: Učiň toto! a učiní. Keď to počul Ježiš zadivil sa a povedal tým, ktorí išli za ním: Amen vám hovorím, že ani v Izraelovi som nenašiel tak velikej viery. Mt 8:5-10

Jednou z tém, ktorá zaznievajú v čítaní z evanjelia na túto nedeľu, je: hierarchia. Stotník, ktorý prichádza s tichou prosbou o pomoc pre svojho sluhu, nahliada na celú situáciu spôsobom hierarchickým. U vojaka je to vlastne pohľad vcelku prirodzený. Vojak vidí svoju službu a svoju úlohu začlenenú do hierarchickej štruktúry armády. Má svojich nadriadených – čiže velenie, má svojich podriadených, ktorí musia vykonávať jeho rozkazy. Tento vojenský pohľad na život však aplikuje nečakane bystro a hlbokomyseľne, na celú vnútornú štruktúru sveta, na postavenie človeka v ňom, a tak aj skrze hierarchický pohľad, nahliada na Božiu moc – resp. všemohúcnosť. 

Na vrchole tejto hierarchie duchovného i materiálneho sveta vidí Ježiša Nazaretského, ktorého jediné slovo stačí, aby sa mohlo stať čokoľvek. Veliteľ sa predsa nemusí sám obťažovať, stačí, aby vydal príslušné rozkazy, niekoľko povelov, to sa stane, – to je predsa jasná vec. A Ježiša počúva celé stvorenie, a tak môže rozkázať čokoľvek, počnúc uzdravením, končiac vzkriesením. 

Ježiš Kristus ho chváli za jeho vieru, ktorá mu dala také zrenie, a plní jeho prosbu. Stotníkova viera je hlbokým vhľadom do duchovného usporiadania sveta, do jeho fungovania, a nazerania výsostného Božieho postavenia, ktorému sa všetko podriaďuje, všetko ho počúva. 

Svet je usporiadaný hierarchicky

Boh utvoril svet tak, že každý v ňom má svoje miesto a toto miesto si má strážiť a byť šťastný. Ale Človek vo svojej hriešnej prirodzenosti, postavil hierarchiu na hlavu a tvrdí – nepočúvaj toho politika, neposlúchaj tamtú vládu, keď sa ti nepáči šéf, vynadaj mu, odíd z práce a nájdi si lepšiu. Aj preto je dnes vo vyspelých štátoch, tak veľa frustrovaných ľudí, pretože neprijímajú svoje postavenie v spoločnosti a chcú sa vyšplhať niekam hore, na čo ich doba a jej myslenie, neustále tlačí. Svet hovorí – najlepšie je byť nezávislým a vďaka tejto nezávislosti, ktorá sa stala vlastne svojvoľnosťou, sa človek sám vydedil z toho, čo nariadil a navrhol Boh.

Nezávislosť, alebo aspoň zdanie nezávislosti (v skutočnosti sme však na civilizáciu závislejší než ľudia kedykoľvek v minulosti), je proti-božské zriadenie, ide to proti jadru a podstate Písma. 

Staroveký človek – i svetský – si však dobre uvedomoval nutnosť hierarchie ako takej, a čo je dôležité, aby si človek uvedomil to, aby tam zaujal svoje miesto. Či už to bola hierarchia vojenská (pre vojakov z povolania) alebo štátna, alebo rodinná (aj tá je dnes rozvrátená), či v duchovnej alebo cirkevnej sfére. Mať v hierarchii priznané svoje miesto, bolo vnímané dôležitejšie, než vyššie postavenie v nej. V rámci hierarchie síce človek musí plniť svoje poverenie, úlohu alebo povel, ale na druhej strane sa mu dostáva ochrany, zastania si jeho práv, pomoci apod. To ľudia oceňovali.

Boh vymyslel hierarchiu a každému dal iné dary

Napriek mnohým nezávislým javom v spoločnosti, napriek usporiadaniu ktoré si hovorí – demokracia, je hierarchia nevyhnutná. Keby všetci ľudia chceli byť riaditelia, tak by sme o malú chvíľu vyhynuli. 

Dnešné pokrivené myslenie vychádza z toho, že si máme byť všetci rovní. Toto je humanistický pohľad na svet, nie biblický. Boh každému človeku nameral iné talenty, každý človek má iné prednosti či danosti, ale ako celok vytvárame spoločnosť, ktorá ešte ako tak funguje.

Toto sa človekovi nepáči – on chce rovnosť, bratstvo a slobodu – všetky tieto veci konajú proti Božiemu nariadeniu a zriadeniu sveta, ktorý by nefungoval, ak by sa tieto lacné heslá preniesli do reality. 

Hierarchia v cirkvi

Táto hierarchia bola prenesená aj do cirkvi a k jej zriadeniu. Boh je najvyšší Panovník, po pravici má Pána Ježiša Krista, dvanásť apoštolov sedí pod ním, potom sú kresťania, anjeli, božie bytosti. Všetko má hlavu aj pätu, všetko má prirodzený poriadok, každý má svoje presné miesto. Pán Ježiš  nám ukazuje, že ak si svojvoľne sadneme na miesto – napríklad dopredu, môže prísť usporiadateľ a poslať nás inam, na čo sa môžeme uraziť. Pán Ježiš hovorí, že keď nepoznáme poriadok hierarchie, je najlepšie si sadnúť dozadu, nenápadne a čakať čo sa stane. Potom môže prísť usporiadateľ a povedať nám, že naše miesto nie je vzadu a posadí nás inam. 

Starý zákon, židovská synagóga, napokon aj chrám Boží, mal tiež svoju hierarchiu, kde boli pohania na nádvorí, vo vnútri ženy, pre nimi muži, kňaz, veľkňaz, svätyňa kde bola Božia archa, Božia sláva. 

Pán Ježiš taktiež na princípe hierarchie založil cirkev. On ako Boh, poveruje iba 12 apoštolov k hlásaniu viery a oni začínajú zakladať prvé kresťanské zbory, mimo Jeruzalem. Pavol ustanovil prvých biskupov, diakonov, staších zborov, hospodárov a dal prvé inštrukcie k tomu, aby zbor bol hierarchicky usporiadaný presne tak, ako v tej dobe bolo tomu všade zvykom.

V prvých písomnostiach cirkvi sa dozvedáme, že nového biskupa bolo možné do tohto stavu povýšiť, až po ruko-položení, dvoch až troch iných biskupov. Dodržiavala sa pevne hierarchická podoba cirkvi.

Hierarchia v rodine

Taktiež túto hierarchiu uplatňuje Písmo na rodine, kde hlavou rodiny je muž, pretože jeho hlavou je Kristus a jeho hlavou je Boh. Poddaný mužovi má byť žena a potom deti. Dnes sa táto hierarchia vytráca z rodín, kde sa dokonca dohodnú manželia na demokratickom spolužití, v oddelenosti bankových účtov, v zmluve, v prípade že by sa rozviedli, čo si naspäť môžu vziať. Rodina je dnes na pokraji vyhynutia a aj preto diabol útočí zo všetkých strán na to, aby sa rodina stala iba akýmsi zastaralým prežitkom a to vďaka aj tomu, že stratila svoj hierarchický rozmer.

Prvé odtrhnuté ranné zbory

Už z rannej cirkvi sa oddeľovali spoločenstvá a vytvárali si spolky, ktoré si začali inak vykladať Písmo, ako cirkev ktorá bola vtedy iba jedna. Väčšinou tieto malé spolky Boh zlikvidoval, ale nechal aj niektoré na to, aby preverovali vieru cirkvi a mnohé spoločenstvá sa rozrástli. Takým veľkým spoločenstvom boli Ariáni, kvôli ktorým sa zišiel koncil, Boh však Ariánov napokon úplne zlikvidoval.

Prvý rozkol jednotnej cirkvi

Po roku tisíc, sa napokon jedna Kristova cirkev viditeľná, rozdelila na západnú a východnú. Obe cirkvi si zachovali hierarchiu, no práve hierarchia bola najhlavnejším zdrojom rozkolu, kedy Carihradský patriarcha, sa mal podriadiť Rímskemu. Išlo tam aj o ďalšie vieroučné otázky, no hlavným dôvodom bola otázka patriarchu Rímskeho – pápeža, čoby zástupcu Krista na zemi. Satan toto dobre vie, že hierarchia a odpor voči hierarchii, je často prvou jeho zbraňou k tomu, aby sa ľudia roztrieštili a to nielen v oblasti cirkvi.

Rozkol v západnej cirkvi – 

reformácia, ktorá odmietla hierarchiu

Západnú cirkev o 500 rokov čakal ďalší rozkol a rozdelenie. Tu sa môžeme zastaviť a pozrieť si reformáciu. Katolícka cirkev potrebovala reformáciu a nebol to len Luther, ktorý po tomto túžil. Mnoho kresťanov a popredných mužov v cirkvi, dobre vedelo že reformácia cirkvi je potrebná. Sám Luther v rannom štádiu to takto chápal a chcel urobiť reformáciu v rámci cirkvi, v jej vnútri. No netrpezlivosť ľudí dopustila, že sa cirkev opäť rozdelila –  na katolícku a protestantskú. 

Katolícka cirkev zostala naďalej v hierarchickom systéme, no toto dáme bokom. Nebudeme sa tu zaoberať učením, ale Božím nariadením hierarchického systému, ktorý je plne biblický. 

Pozrime sa preto na Lutherovu cirkev optikou hierarchie, ktorá sa oddelila od katolíckej. Keďže tu išlo o oddelenie svojvoľné, odtrhnutie kde nikto nevedel kto má aké miesto, nastal chaos a hneď v prvých dňoch tohto oddelenia, sa našli ďalší kresťania, ktorí sa oddelili už od samotného Luthera. 

Potom behom 200 rokov, vzniklo desiatky nových cirkví, zborov, ktoré boli postavené nie na hierarchii, ale na svojvoľnosti – nezávislosti. Ak by bol Luther založil novú cirkev, ktorá by bola pevne uchopila reformáciu, ustanovila by sa synoda odídených biskupov, alebo niečo podobné, že by to malo hierarchický charakter, nebol by vznikol zmätok a nestal by sa podobný rozkol. Zmätok nastal, keď sa hierarchia podcenila a nepozeralo sa na ňu ako na biblickú, alebo sa to prehliadlo. Keď iní ľudia uvideli, že záleží na svojom vlastnom výklade Písma a podľa toho sa dá založiť nová cirkev či zbor, vznikalo mnoho nových odvetví protestantizmu a prakticky sa tento stav dodnes nezastavil.

Zlé ovocie, liberalizmus, úpadok kresťanstva

Prvé reakcie kresťanov v čase Luthera bolo – sme slobodní, môžeme si slobodne myslieť, konať, vyznávať, ako si sami uznáme za vhodné. Toto bol počiatok liberalizmu, kde satan veľmi šikovne prenikol a začal formovať skrze protestantizmus pád kresťanstva v Európe a neskôr v Amerike, ktorá sa zrodila na protestantizme. 

Od reformácie sa skončila doba pevnej cirkevnej ruky, na čo sa mnoho ľudí potešilo, no nemenej týchto istých ľudí prekvapuje dnes ovocie, ktorý duch liberalizmu svojvôle spôsobil. Dnes sa začína duchovný boj o rodinu, boj proti zväzkom ľudí rovnakého pohlavia, ak dáte prútikom dieťaťu po zadku podľa biblického návodu, tak vám v niektorých krajinách môžu dieťa odobrať – ba dokonca ho dať do rodiny, ktorá je zložená z homosexuálneho spolužitia.

Satan využil liberálnosť doby, ktorá sa vzdala kresťanstva na to, aby pracoval a učil proti biblii. Boh stvoril človeka, ako muža, alebo ženu, ale satan tvrdí, že si máme svoje pohlavie vybrať podľa svojvôle.

Satan zosmiešňuje nielen kresťanstvo ako celok, ale hlavne Božie princípy a nariadenia, ako desatoro, kde sa posmieva z každého jedného príkazu a stavia ho na hlavu. Smilstvo je normálny stav a je to naopak ako kedysi – dnes človek bojujúci proti smilstvu či pornografii, je chorý človek, s chorým myslením. Zlodej je šikovný človek, ukradnúť majetok blížneho bez toho že by si to všimol je cnosť, klamanie je bežná súčasť každého rozhovoru a zabiť nenarodeného človeka, ktoré sa ešte nemá ako brániť, to sa deje na milióny kusov ročne, všetko sa dnes dá ospravedlniť. 

Samotné protestantské cirkvi

Nie je divu, že toto ovocie, kde protestanti odpadli od hierarchie – kontroly jedným nad druhých – ustupovalo satanovi a jeho ponukám, od dôb reformácie až podnes. Ak sa pozrieme na samotné cirkvi tak vidíme jav, kde začínajú ženy vyučovať v zboroch, čo Pavol jasne zakázal. Potom nás neprekvapí správa, ak sa v Nemecku v Luteránskej cirkvi stala žena – biskupka (slovo biskupka, mi opravovač chýb dal ako chybu slova, lebo slovo biskupka neexistuje) — a k tomu ešte lesba. Severské evanjelické cirkvi sobášia ľudí s rovnakým pohlavím a pridávajú sa miestne cirkvi a zbory po celom svete, často strašené úradmi, kde sa prijali zákony podporujúce zvrátenosť.

Satan tlieska, aj pohania tlieskajú, pretože vidia to, že kresťania sú zhrození a utlačovaní. V USA druhá najväčšia cirkev – presbyteriáni, nedávno uzákonili sobáš rovnakých pohlaví a nie je divu, že behom roka pred týmto uznesením, im ubudlo 100 000 členov a po schválení tohto proti-biblického nariadenia, číslo rýchlo narastá. 

Protestantské cirkvi nielenže poľavili vo svojom učení evanjelia, ale hlavne poľavili  a odovzdali svetu všetku svoju moc a sú bez sily. Veriaci to vidia a vedia. Keby sme sa mali zamýšľať ešte otázkami samotnej viery, padneme k samotnému dnu viery, ktorá už vierou nie je. Ide o otázky zmiešania svetskej evolúcie s Bibliou, či neexistencie pekla. Učí sa viera, kde všetci ľudia budú napokon spasení, pretože Pavol ani raz údajne nespomína peklo a Kristus zomrel za úplne všetkých ľudí bez rozdielu, či v Neho verili alebo nie, pretože ak neverili teraz, uveria po smrti, kde sa aj ich koleno skloní, vyznajú že je Kristus Pán a budú spasení. Začína sa učiť kriticko-historická metóda posudzovania Písma, kde sa odbúravajú všetky zázraky z Božieho slova, až to prichádza na novú myšlienku, že Ježiš napokon ani nemusel žiť, ale ak veríme iba v meno Ježiš, to plne postačuje k spáse. 

Toto je dôsledok toho, že sme si chceli bez hierarchie postaviť vlastnú cirkev, založenú na svojej ľudskosti. Protestanti vôbec nebojujú proti svetu a diablovmu vyčínaniu. Buď to so svetom čoby s diablom súhlasia, alebo ak nesúhlasia, sú ticho a v kúte si brbocú biblické verše ako východnú mantru. 

Na jednej strane ak nejaký protestant konvertuje na katolicizmus či pravoslávie, tam ich bude počuť a budete sa potkýnať o články odpadlíctva. Ak ale parlament bude chcieť prijať zákon o rodine, buď sa pridajú na stranu zákona, alebo budú sa hrať na mŕtvych chrobákov, veď by mohli mať problémy, nebodaj by ich niekto kvôli viere šikanoval – ruky preč od takýchto postojov. Česť výnimkám.

Katolicizmus

Katolicizmus je ranená srna, ktorá má mnoho šípov od satana a je zasiahnutá jedom zvnútra, no napodiv ju Boh ešte stále drží v otázkach hierarchie, desatora, spolužitia rodiny a jej formy podľa Písma. Aj keď mnohé učenia sa vzdali ideálom rannej cirkvi, satan neustále útočí. Jeho boj s cirkvou skončí v momente, kedy cirkev prestane vyznávať meno Pána Ježiša Krista, ako Syna Božieho, ako toho, kto zomrel za hriešneho človeka na kríži, vstal z mŕtvych a príde na konci ako Sudca. Pokiaľ toto cirkev vyznáva, satan ničoho nedosiahol. 

Satan čaká na každú chybu, na každý jeden presľap, na každý hriešik – ale hlavne očakáva to, čo vykonali protestanti – sobášenie ľudí rovnakého pohlavia, povolenie potratov, gender ideológie a ďalšie nemorálnosti, ktoré tu satan nastražil a ešte nastraží. 

Mnoho jednotlivcov z cirkvi vrátane kňazov a to hlavne v Amerike, sa nechá vyfotografovať na predných pozíciách dúhových pochodov, čím celú cirkev dávajú do svetla, že už je to v cirkvi na spadnutie, aby poľavila, aby sa zbavila takzvanej bigotnosti. Ak by sa toto stalo, už dosť upadajúca cirkev vo svete, by upadla ešte hlbšie a satan by mal vyhraté na poli EÚ a USA. 

Denne sa satan zaoberá každým slovíčkom, ktoré cirkev vyriekne, ktoré vyriekne pápež a hľadá tam čo i len tú najmenšiu odrobinku toho, že jeho tlak prerazil staromódne zmýšľanie. Ak sa tak raz stane – beda bývalým kresťanským národom. 

Pravoslávie a Grécka cirkev

Humanisti a liberáli sa sťažujú právom, že najlepšie sa žije tam, kde sú protestanti, horšie kde sú katolíci a najhoršie, kde sú pravoslávni. Je to logické – protestanti sú na tom najhoršie, lebo povolili satanovi uzdu a on teraz kresťanov hryzie a pohanom dáva možnosti.

Pravoslávna cirkev stojí na prvých siedmych konciloch, na výkladoch Písma ranných otcov, nevpustila si do kožuchu ani nové učenia, ani nové názory na svet. Aj keď cirkev reaguje na dianie vo svete, odmieta škodlivé učenia a život, ktorý je mimo Písma – život liberálny. Satan sa neteší príliš tomuto stavu a aj preto ak sa pozrieme na globálne duchovné vojny, tie vždy boli zamerané na pravoslávie, čo vždy súvisí s Ruskom, ktoré je ochrancom tejto viery.

Prevrat v Rusku darebákom Leninom, ktorého dotoval západ, bol pre satana prvou potešiteľnou správou k tomu, aby prenikol do tohto ortodoxného prostredia a úplne ho zvalcoval. Rusku bol vtlačený komunizmus, ako viera v slobodu, i keď komunizmus bol vymyslený na západe. Komunizmus sa však vyznačoval krutým odporom voči kresťanstvu a tak nie je divu, že monastierstva a kostoly v Ruskej zemi, boli takmer všetky až na pár výnimiek, zrovnané zo zemou. 

Hitler sa so Stalinom dohodol na neútočení, ale tá istá ruka ktorá živila spojencov, živila aj Hitlera a dostal príkazom, potajme napadnúť Rusko – to bol hlavný cieľ vojny a keď Hitler prehral, skončila mu dotovacia ruka a bol koniec vojny – satan opäť neuspel, ale aspoň že bolo Rusko na kolenách a hlavne ich viera bola zničená. 

Rusko vďaka Bohu, prežilo 80 ročný komunizmus a Rusko sa začalo rozpredávať zvnútra. No stala sa nečakaná vec – Rusko sa postavilo na nohy a to nielen vďaka ekonomickej situácii, ale hlavne obrovskému rozkvetu Ruského pravoslávia. 

Satan tu nevyhral ako si myslel a tak teraz s napätím očakávame, ako bude v duchovnej vojne ďalej postupovať, aby Rusko zlomil a skoncoval raz a navždy, z ich pravoslávnou vierou. Vidíme dnešnú zápalnú šnúru, v podobe Ukrajiny, aby sa rozmáhajúce Rusko zastavilo, aby tá krajina, ktorú si satan chce ako hlavnú podmaniť už dve storočia, nezačala kvitnúť. 

Malé zbory ktoré sa držia Písma

Kresťanovi, ktorí chce žiť kresťansky, chce žiť podľa biblie, začne vyhľadávať malé zbory, ktoré sú iba nepatrným percentom zlomku z celého kresťanstva. Boh týmto zborom príliš nepožehnáva, oni totiž nerastú. Hlavnou príčinou môže byť práve ich svojvoľnosť, čo sa týka hierarchie, teda sú podobné zborom ranného kresťanstva, ktoré sa odtrhli od jednej vtedajšej cirkvi. 

I keď sa držia pevne učenia biblie, na druhej strane musia bibliu v mnohom ohýbať, pretože už samotná existencia takýchto malých spoločenstiev, nemá oporu v Písme práve ohľadom hierarchie a aj preto je tam útlm v raste, napriek mnohým aktivitám, či častým evanjelizáciám. 

Kontroverzná je aj ich prístupnosť k iným kresťanom, kde odmietajú a hľadajú chyby v každom cirkevnom systéme, odmietajú veľké cirkvi ako heretické, učia že v tých cirkvách neexistuje spása a často sa pridávajú k ateistickým názorom, keď sa majú postaviť na stranu kresťanstva. V kritických otázkach sa oddelia, že oni kresťanstvo v tej forme v akej je, neprijímajú.

Učenie spočíva vo vyvolenosti a oni samých seba pasujú za jediných vyvolených v tomto svete a preto iba cez tieto malé zbory, ktoré sotva niekedy presiahnu maximálne 60 členov (niekedy tieto zbory nemajú ani 10 členov), je možné spasenie. Aj keď vyvolenie Písmo učí a je to veľmi dobrá doktrína, ak sa začne zle aplikovať, môže nastať dokonca vydieranie touto doktrínou, vlastných členov.

Quo Vadis cirkev?

Kam kráčaš cirkev a nevesta Kristova? Brány pekelné ťa nepremôžu. Tu vo vyspelých krajinách, kde sa cirkev pasuje s problémami psychologickými, vo svete sa pasuje s problémami existenčnými, kde v mnohých krajinách panuje jej kruté prenasledovanie. Problémom cirkvi je nejednotnosť. Ak by bola cirkev iba jedna, bolo by menej problémov, ako keď je cirkev rozbitá na sto kusov.

To neznamená že sa má cirkev hrať na takzvaný ekumenizmus. To je mylná idea, na ktorej sa cirkev nikdy nezjednotí, pretože tu ide o učenia, verše z Písma, zhody v názoroch a pohľadoch. Ekumenizmus iba hromadí slová, slová a slová.

Cirkev by sa mala zjednotiť v tom, aby dokázala ustáť boj satana, ktorý sa prebúdza k ťažkým bojom a časom a uvedomiť si, že satan alebo pohania, nerozlišujú cirkev na pravoslávnu, katolícku, protestantskú a už vôbec nie na evanjelickú, baptistickú, kalvinistickú, na také či onaké zbory. Satan a svet sa pozerá na cirkev ako na nepriateľa, ktorého z celej duše nenávidí a nijako inak to nikdy nebude. Cirkev musí zmiznúť z povrchu zemského, to je satanov plán – ale Boh toto nedovolí a vo svojom slove nám dáva zasľúbenia, že si svoju cirkev ochráni a privedie k sebe. 

Cirkev je však na tom čo sa týka jednoty zle a to satan využíva. Dnes jedna cirkev druhej vyčíta maličkosti, ľudia sa prú o slovíčka, vety. Je to ako keď sa Ježišovi učeníci hádali o to, kto bude sedieť po pravici Krista. Každý jeden kresťan, každý jeden učeník, chce sa Bohu zapáčiť a robí to čo si myslí najlepšie, pritom to chce vnútiť aj druhým. Keď sa učeníci vracali k Ježišovi so sťažnosťou, že aj iní v Kristovom mene robili to a ono, Ježiš im povedal, aby im nebránili. 

Sme pred ťažkými časmi ako celok. Satan nielenže dobyl mnohé bašty kresťanských miest, on sa tým nikdy neuspokojí a neprestane. On chce všetko. Je zaujímavé to, že Herodes sa s Pilátom vedeli dohodnúť, keď išlo o Krista a stali sa dokonca priateľmi. Zlo sa vie veľmi ľahko spojiť a veľkou silou búšiť do brán ktoré chce rozbiť. 

Práve v tomto by mala nastať jednota, kde sa jedna Kristova cirkev postaví na stranu Krista, neohrozene, s pevným jasným a hlavne jednoduchým, ale účinným učením, jasnými odmietavými postojmi k veciam, ktoré sú neprijateľné. 

Záver

Mnoho kresťanov prehliadlo hierarchické postavenie sveta, ale i nebeského kráľovstva. Ak človek nedokáže prijať hierarchiu na zemi, sotva by ju prijal v nebi. Dnes je trendom byť nezávislým ako v oblasti života, tak aj v oblasti spoločenstva Božieho ľudu. 

Ježiš chváli stotníka nielen nad všetkých pohanov, ale aj Židov. Ježiš vysoko ocenil jeho pohľad na pochopenie hierarchie, ako v tomto systéme musí fungovať svet. A napriek všetkým zriadeniam ktoré tu boli, hierarchia bola vždy v pozadí týchto zriadení, vrátane tohto demokratického.

Biblia nás učí, aby sme boli spokojní s tým, čo nám Boh dal, aby sme sa uspokojili s takým postavením, aké nám Boh pripravil pre náš život. Nemáme bažiť za životom v blahobyte, ale máme byť šťastný tam, kde sme postavení.