Hierarchia – Božie nariadenie pre svet a cirkev

https://sites.google.com/site/obranaviery/odchod-zo-sveta/hierarchiaakozriadenievosveteavcirkvi

4 nedeľa po zoslaní Ducha Svätého

A keď vošiel Ježiš do Kafarnauma, pristúpil k nemu stotník, ktorý ho prosil a hovoril: Pane, môj služobník leží doma porazený a hrozne sa trápi. A Ježiš mu riekol: Ja prídem a uzdravím ho. A stotník odpovedal a riekol: Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz len slovo, a môj služobník bude uzdravený. Lebo veď i ja som človek, pod mocou iných majúc pod sebou vojakov, a keď poviem tomuto: Iď! tak ide, a inému: Prídi! a príde, a svojmu sluhovi: Učiň toto! a učiní. Keď to počul Ježiš zadivil sa a povedal tým, ktorí išli za ním: Amen vám hovorím, že ani v Izraelovi som nenašiel tak velikej viery. Mt 8:5-10

Jednou z tém, ktorá zaznievajú v čítaní z evanjelia na túto nedeľu, je: hierarchia. Stotník, ktorý prichádza s tichou prosbou o pomoc pre svojho sluhu, nahliada na celú situáciu spôsobom hierarchickým. U vojaka je to vlastne pohľad vcelku prirodzený. Vojak vidí svoju službu a svoju úlohu začlenenú do hierarchickej štruktúry armády. Má svojich nadriadených – čiže velenie, má svojich podriadených, ktorí musia vykonávať jeho rozkazy. Tento vojenský pohľad na život však aplikuje nečakane bystro a hlbokomyseľne, na celú vnútornú štruktúru sveta, na postavenie človeka v ňom, a tak aj skrze hierarchický pohľad, nahliada na Božiu moc – resp. všemohúcnosť. 

Na vrchole tejto hierarchie duchovného i materiálneho sveta vidí Ježiša Nazaretského, ktorého jediné slovo stačí, aby sa mohlo stať čokoľvek. Veliteľ sa predsa nemusí sám obťažovať, stačí, aby vydal príslušné rozkazy, niekoľko povelov, to sa stane, – to je predsa jasná vec. A Ježiša počúva celé stvorenie, a tak môže rozkázať čokoľvek, počnúc uzdravením, končiac vzkriesením. 

Ježiš Kristus ho chváli za jeho vieru, ktorá mu dala také zrenie, a plní jeho prosbu. Stotníkova viera je hlbokým vhľadom do duchovného usporiadania sveta, do jeho fungovania, a nazerania výsostného Božieho postavenia, ktorému sa všetko podriaďuje, všetko ho počúva. 

Svet je usporiadaný hierarchicky

Modlitby za iných ľudí

https://sites.google.com/site/obranaviery/zamyslenia/modlitby-za-inych-ludi

V tomto článku sa nebudeme venovať druhom modlitieb, ako, ku komu, prečo, začo sa modliť, ale pozrieme sa na modlitby príhovorné, teda modlitby za iných ľudí.

Pán Ježiš hneď v prvom evanjeliu podľa Matúša hovorí o modlitbe: Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov; dobrorečte tým, ktorí vás preklínajú; čiňte dobre tým, ktorí vás nenávidia, a modlite sa za tých, ktorí vás potupujú a prenasledujú, Mt 5:44

Kresťania by si mohli azda myslieť, že je nutné sa modliť za iných kresťanov a na ostatný svet zanevrieť, ale hneď tu nás Pán Ježiš učí, že sa máme modliť za pohanov. Pretože pohania kresťanov prenasledujú, nenávidia, potupujú, posmievajú sa. Dokonca ich máme milovať, dobrorečiť a dobre robiť. Prečo?

Príhovorná modlitba je prvým krokom skutočného kresťanstva. Ježiš nám zanechal svoj život ako život človeka, ktorý bol neustále v službe pre iných ľudí. Aj keď vedel o viere v srdciach ľudí, napriek tomu čo sa týkalo hmotnej stránky, staral sa o ľudí, pomáhal im, pracoval pre nich, liečil ich a to od skorého rána až po neskorý večer. Bol v službe pre iných a svojich učeníkov viedol k tomuto istému modelu: A povedal im: Poďte vy sami osobitne na pusté miesto a odpočiňte si trochu. Mk 6:31. Tu vidíme, že učeníci sa taktiež namáhali celý deň a Ježiš to vidí a posiela ich na pusté miesto pre odpočinok.

Kto si človek? Iba para…

Dní našich rokov je v tom sedemdesiat rokov, a keď je niekto silnejšieho prirodzenia, trvá osemdesiat rokov, a to ich najlepšie, na čo býva človek hrdý, je únavná práca a márnosť; lebo sa rýchle pominie, a my ta zaletíme. (Žalmy 90:10).

 

Na čo je to vlastne človek tak hrdý a namyslený? Hovorieva: ,,pozrite čo som dokázal!” Vo svojej práci som jednotka, som váženým človekom, mám také auto, také bývanie, také deti, chodím na onaké dovolenky, mám taký mobil, TV, chodím do takého klubu, spoločenstva, na šachy, na ryby, do lesa, športujem, robím turistiku, poznám takéhoto vplyvného človeka a takto by sme mohli pokračovať ďalej. Na takéto veci sme my ľudia mimoriadne hrdí, ale žalmista nám hovorí: to najlepšie na čo býva človek hrdý, je únavná práca a márnosť. Čo má na mysli žalmista, keď hovorí o márnosti? Márnosť je všetko, čo nehľadí do budúcnosti po smrti a preto touto márnosťou je: vážený človek, auto, bývanie, dovolenky, vplyvní ľudia, elektronika, šachové kluby a ryby. Prečo? Pretože žiadna z týchto vecí nás neprivedie do večnosti s Bohom.

O námorníkovi

http://archazmluvy.blogspot.sk/2013/07/o-namornikovi.html#more

Kto neuverí, bude odsúdený. (Marek 16:16)

Ako mnoho ľudí sa hnevá ta tú to biblickú pravdu a ako často počujeme hovoriť  o Bohu, že je nespravodlivý a krutý, preto sa k tomuto Bohu radšej nepriznávajme. Aj tento verš k tomu údajne prispieva, veď prečo má byť niekto odsúdený? Čo je to za Boha, ktorý sa nám vyhráža tým, že nás odsúdi na večne pretrvávajúce zahynutie.

Je to však jeden veľký nezmysel z pohľadu človeka, keď sa nad tým zamyslíme s čistým rozumom. Predstavme si človeka, ktorý by odmietal prijímať potravu a hovoril by, že on bude žiť zo slnka, z čerstvého vzduchu, z cvičenia, spánku – ale potravu prijímať jednoducho nebude. Každý rozumný človek by mu určite povedal, že musí niečo jesť, inak zomrie, ale on namiesto poučenia by sa hneval na ľudí, ktorí mu takto dobre radia. Hovoril by: ,,to sú pekní priatelia, teraz som rozpoznal ich falošnosť! Namiesto toho aby ma podporovali v mojej činnosti, pomáhali mi ako to len ide, oni chcú aby som sa vrátil do starých koľají jedenia!”

Čo by sme si o tomto človeku asi pomysleli? Azda že stratil zdravý rozum. Aj známy kazateľ Spurgeon hovoril o tomto verši. Prirovnal človeka ktorý nechce uveriť k moreplavcovi, ktorý je sám na lodi, má pred sebou kompas, mapu a hviezdy, no nevie prísť do prístavu a točí sa neustále v kruhu na mori. Moreplavec si hovorí: ,,odmietam veriť, že by ma mali tieto veci nasmerovať do prístavu a preto sa ich ani len nedotknem. Neverím v kompas, neverím v mapu, neverím v postavenie hviezd za nočnej oblohy!” Čo by sme si asi pomysleli o tomto človekovi? Že potratil zdravý rozum.

Prvé štyri proroctvá o Kráľovi Izraela – Mesiášovi

Aj na: www.archazmluvy.blogspot.sk

Predstavme si situáciu, že by sme čakali Mesiáša, kráľa Izraela a mali by sme k dispozícii prvé štyri proroctvá. Podľa týchto proroctiev, ktoré sú na prvý pohľad odlišné, či dokonca protichodné, by sme sa mohli nazdávať, že nejde o jedného človeka, ale o viacerých kráľov. No Písmo na naplnilo v nich do bodky v jednom človekovi.

Tento Kráľ sa má narodiť v Betleheme, ale bude povolaný z Egypta, no volať ho budú Nazaretský, pritom v čase jeho narodenia bude v Ráme veľký plač a bude z Dávidovej vetvy. Ako toto všetko je možné dať dohromady v jednom človekovi? Určite že aj v dobe Pána Ježiša bolo mnoho falošných mesiášov, ktorí samých seba korunovali na tento post. No na nich sa neplnilo Písmo. Keď však prišiel Ježiš, na ňom sa zázračne plnilo to, čo vyriekli proroci dávno pred Jeho narodením.

Kráľ Izraela sa mal narodiť v Betleheme

A ty, Betlehem-, Efrata, primalý byť medzi tisícami Júdovými, z teba mi vyjde ten, ktorý má byť Panovníkom v Izraelovi, a jeho východiská sú od pradávna, odo dní veku. (Micheáš 5:2)

To že sa Mesiáš narodí v Betleheme, vedeli Izraelci celkom presne. Keď prichádzajú králi od východu do Jeruzalema a hľadajú narodeného kráľa, Herodes sa preľakne a pýta sa duchovných Izraela, kde sa má Mesiáš narodiť. Oni mu odpovedajú, že v Betleheme.

Pozrime sa na to: Ale keď to počul kráľ Heródes, zľakol sa i celý Jeruzalem s ním.  A svolal všetkých najvyšších kňazov a učiteľov ľudu a vypytoval sa ich, kde sa má Kristus narodiť.  A oni mu riekli: V Judskom Betleheme, lebo tak je napísané skrze proroka: (Matúš 2:3-5)

Buddhizmus

História (legenda)

Buddhizmus je svojim spôsobom filozofia, kde je spása uložená na pleciach človeka. Buddhizmus bol založený človekom, ktorý sa volal Sidhart Guatama. Už pri narodení mu predpovedali sudičky, že bude z neho buď významný panovník, alebo bude veľký duchovný učiteľ. Jeho mama po pôrode údajne zomrela, výchova zostala na otcovi, ktorý bol panovníkom, bohatým mužom. Ten sa zľakol predpovede, že by jeho syn mohol byť duchovným učiteľom, tak Sidhartovi nebola ukázaná bieda sveta ako choroby, či smrť, nebol dokonca pustený von, mimo mesto kde bol jeho otec vladárom. Už ako mladý mal niekoľko žien, užíval si svetského života, ale život ho nejako neuspokojoval. Raz sa rozhodol už ako dospelý, že pôjde mimo brány mesta a jeho otec pripravil jeho cestu tak, aby ľudia na neho hádzali kvety, všetci sa usmievali, starí a chorí ľudia mali byť schovaní. Sidhart prechádzal mimo brán mesta a všetko bolo v poriadku, pokiaľ v bočnej uličke neuzrel mrzáka. Bežal ku nemu a bol zhrozený. Potom uvidel smrť, ako sa pochovávajú ľudia spaľovaním pri rieke a uvedomil si, že život nemá zmysel a rozhodol sa, že príde životu na koreň veci, že nájde príčinu všetkého.

Odišiel zo svojho mesta v deň, kedy sa mu narodil syn, oholil si hlavu a šiel do lesa hľadať zmysel života. Dodržiaval tvrdú askéziu až takú, že zomrel takmer na podvýživu. Potom ale pochopil, že by takto zmysel života nenašiel, začal jesť a pod akýmsi stromom zažil osvietenie, sformoval si učenie a toto učenie predával ďalším žiakom a tak vzniklo náboženstvo nazvané – buddhizmus odvodené od Sidharta, ktorý sa stal buddhom – v preklade prebudeným (buddhom).

Ľudia milujúci tmu

Odkaz TU

Každý novo obrátený Kristovec, ktorý spozná Božiu moc, chce iným ľuďom zvestovať to, čo zažil s Bohom, ako sa mu otvoril zrak, ako sa mu dal spoznať Boh, ako našiel pravdu, pochopil Bibliu ktorej dovtedy nerozumel, alebo si ju vykladal po svojom.

Každý nový kresťan hovorí zanietene o zážitkoch, ktoré sa dejú v jeho živote, sú mu otvorené oči ohľadom minulosti, prítomnosti, budúcnosti, jasne vidí, ako Boh konal v jeho živote, i keď on mal Boha v nenávisti alebo v ignorácii.

Každý nový kresťan však zažije prvý krát na vlastnej koži následne aj to, že i keď zvestuje túto pravdu o Bohu ktorú on zažíva svojim známym, kolegom, priateľom, svetu – svet to všetko odmieta a nechce o tejto pravde nič počuť.

Toto mi každý dá za pravdu, kto sa obrátil k Bohu a zvestoval tú najúžasnejšiu správu na svete. No už ako Kristovec ktorý niečo preskáče presne vie, čo je problémom a prečo človek evanjelium a pravdu nevie prijať. Kto iný by to človekovi povedal ak nie Ten, ktorý o tom vie všetko – Hospodin. V Biblii nám hovorí tento verš:

A to je ten súd, že svetlo prišlo na svet, ale ľudia viacej milovali tmu ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé. (Ján 3:19)

 

Prečo má týždeň sedem dní?

KLIKNI na odkaz

http://archazmluvy.blogspot.sk/2013/06/preco-ma-tyzden-sedem-dni.html

Človek Bohu neverí, verí satanovi

http://archazmluvy.blogspot.sk/2013/06/clovek-bohu-neveri-veri-satanovi.html

Človek nenávidí Boha

ODKAZ:   http://archazmluvy.blogspot.sk/2013/06/clovek-nenavidi-boha.html