Odchod kresťana zo sveta

Zemské a nebeské poklady

3 týždeň po zoslaní Ducha Svätého

 Nezhromažďujte si pokladov na zemi, kde moľ a hrdza kazí, a kde sa zlodeji prekopávajú a kradnú; ale si zhromažďujte poklady v nebi, kde ani moľ ani hrdza nekazí, a kde sa zlodeji neprekopávajú ani nekradnú; lebo kde je váš poklad, tam bude i vaše srdce. Sviecou tela je oko. Keby tedy bolo tvoje oko prosté, celé tvoje telo bude svetlé; ale keby bolo tvoje oko zlé, celé tvoje telo bude tmavé. Ak tedy svetlo, ktoré je v tebe, je tmou, jaká veľká bude sama tma? Nikto nemôže slúžiť dvom pánom, lebo buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, buď jedného sa bude pridŕžať a druhým pohŕdať – nemôžete slúžiť Bohu i mamonu. Mt 6:19-24

Človek zabúda na krátkosť svojho života, na to, že tento život je iba krátkym časovým úsekom pred večnosťou. Je to iba krátky medzi-priestor medzi večnosťou pred našim narodením, kedy sme ešte neboli a večnosťou po smrti, kedy budeme žiť večne. Otázka je, kde večnosť strávime. Žalmista jasne vidí rýchle ubiehanie života a preto napísal: Hospodine, daj mi poznať, že skonať musím, a ako je môj život vymeraný, aby som vedel, aký som pominuteľný! Ajhľa, na piade si mi vymeral dni a čas môjho života je ako nič pred Tebou. Len ako márnosť stojí tu každý človek. Ž 39:5-6

 Človek dnešného veku dostáva mnohé vábivé ponuky a preto si neuvedomuje svoju krátku existenciu. Svoje zmysly zapratal haraburdami, svetskými vecami, zážitkami, pocitmi, užívaním si krátkeho života. Prečo si človek nerobí poklady v nebi, ale sa orientuje na zemské veci?

Pretože neverí Bohu. Neverí Bohu, neverí Božiemu Slovu. Neverí Božiemu slovu, ktoré hovorí, čo sa stane s človekom po prekročení prachu tohto krátkeho života. Človek to takto nechce vidieť, pretože už od mlada je napadnutý chorobou, ktorá sa volá hriech. Človek si namiesto pravdy, vymyslel svoje Sci-fi, svoju verziu čo bude po smrti, svoje predstavy, svoju vlastnú mytológiu, svoju vlastnú vymyslenú vieru.

Ako Jozef Banáš urobil z Krista klamára, alebo kniha kód 1

Odpovedal im Ježiš: Blúdite, pretože nepoznáte Písmo ani moc Božiu. Mt 22:29.

Kristus je Boh. On sa ako Boh vtelil do nášho sveta a Písmo – Biblia – zachytila túto Božiu moc na papier. Duch Boží ju zvestuje už 2000 rokov ľuďom svojským spôsobom. Kristus je Tvorca zeme a neba, Slovenska aj Indie, je Tvorcom Buddhu, Krišnu, Mohameda, Krišnamurtiho, Osha, Srí Chinmoya, Banáša i mňa. Len skrze Neho, pre Neho a kvôli Nemu je tu všetko – celý tento svet. Porovnať Krista – Boha Tvorcu – s Budhom, jeho výtvorom, je blúdenie a neznalosť Božej moci.

Ak by Kristus nezomrel a Boh by ho nevzkriesil ako Biblia hovorí, človek by išiel do večného zatratenia – každý jeden. Len preto, že sa Boh ponížil a stal človekom, zomrel na kríži, vzal smrti kľúče a vstal zmŕtvych – vybudoval pre človeka úplne rovnakú cestu k večnosti, akou On sám prešiel. Ale je to jediná cesta k večnosti – iné cesty sú cestami bez nádeje.

Citácia p. Banáša. Evanjeliá sa vzájomne líšia v mnohých základných tvrdeniach. Ak sa niečo líši, znamená to, že jedno sa musí mýliť.

Pôstne obdobie

Ján Zlatoústy: „Pôst tela je pokrm pre dušu!”

V dnešných dňoch v katolíckom, Gréckom a pravoslávnom prostredí prebiehajú 40 dňové pôsty. Tento 40 dňový pôst bol nariadený prvotnou cirkvou v čase prenasledovania, ktorý vrcholil v pasche – umučení, ukrižovaní a zmŕtvychvstaní Pána Ježiša Krista. 

Pôst má štyri hlavné zložky – postenie, modlitbu, vzdanie sa hriechov a pokánie. O tomto všetkom si tu niečo povieme.

Protestanti

Protestanti 40 dňový pôst nemajú nariadený a ako argument ktorý hovorí, že prečo protestanti nemajú pôst je ten, lebo ho Biblia nikde nenariaďuje. Avšak Písmo hovorí jasne o pôste, preto sa protestanti radi maskujú v tom, že oni si pôst môžu zvoliť kedykoľvek. Ak by sa držali učenia o skazenosti človeka tak by vedeli, že to v preklade znamená – pôst nemáme nikdy – pretože padlá prirodzenosť človeka – ak nie je tvrdo priviazaná k pravidlám – zvolí si tú najľahšiu, najlenivejšiu a najpohodlnejšiu cestu. Preto veľmi správne prvotná cirkev pôst nariadila.

Výnimkou sú evanjelici, kde pôst zostal ako nariadený, no v praxi to nefunguje a svetsko-nábožný človek si naďalej žije svoj život tak, ako si žil vždy. Alebo sa nariaďuje pôst iba na obmedzenie určitých svetských vecí, aby to nevyzeralo, že pôst v evanjelickej cirkvi úplne zanikol. 

Kristus sa narodil

Ľudia oslavujú vianoce. Pôvodne ľudia oslavovali v týchto dňoch zimný slnovrat, pretože slnko svietilo najkratšie v celom roku. Cirkev sa rozhodla tento temný sviatok prepísať a tak na tie najtemnejšie dni v roku, kedy slnko krátko svieti – vychádza svetlo – Duchovné svetlo, ktoré osvecuje svet svojou pravdou. Ten svet, ktorý túto pravdu neprijíma a radšej chce sláviť temnotu, radšej chce sláviť slnovrat, ako narodenie Krista Pána.

Kostoly na vianoce sú preplnené. Aj pohania chodia na vianoce do kostola, veď ak by náhodou bol Kristus naozaj Pán sveta – ja som predsa chodil na polnočnú omšu a mám nejaké zásluhy. Práve v tomto čase, keď kazateľom príde toľko ľudí aj pohanov na bohoslužby, by mali hrmieť evanjelium, ukázať priamo na ich strašný hriech, kvôli ktorému Kristus musel prísť na svet, ak chcel človeka zachrániť. Ale práve vianoce sa stávajú iba akýmsi sviatkom, kde sa všetci na seba usmievajú, podávajú si ruky, želajú si zdravie a tak sa z toho stal sviatok falošných pretvárok. Ešte dobre, že nám Boh zanechal svoje Slovo, ktoré všetko pomenúva správne a bez servítok. Pozrime sa na Kristovo narodenie, cez oči Božieho Slova.

 Na svete bol, a svet povstal skrze neho, a svet ho nepoznal! (Ján 1:10).

Dva príchody Krista

Hľa, idú dni, hovorí Hospodin, že vzbudím Dávidovi spravedlivý výrastok, a bude kraľovať ako kráľ a bude rozumne robiť a bude činiť súd a spravedlivosť na zemi.  Za jeho dní bude spasený Júda, a Izrael bude bývať bezpečne. A toto bude jeho meno, ktorým ho budú nazývať: Hospodin naša spravedlivosť.  Preto hľa, idú dni, hovorí Hospodin, že nepovedia už viacej: Ako že žije Hospodin, ktorý vyviedol synov Izraelových hore z Egyptskej zeme,  ale: Ako že žije Hospodin, ktorý vyviedol hore a ktorý doviedol semeno domu Izraelovho zo zeme na sever a zo všetkých zemí, kam som ich bol zahnal, a budú bývať na svojej pôde. (Jeremiáš 23:5-8).

Tieto verše hovoria o príchode Krista na zem. O príchode Boha, ktorý vezme ľudské telo na seba, stane sa človekom, nám podobným a vojde napokon ako Veľkňaz do svätyne Svätých, kde sám seba vydá ako obeť za všetkých tých, ktorí v Neho uveria.

Prečo Kristus prišiel na svet?

Nedávno som mal niekoľko rozhovorov s pravoslávnymi kresťanmi, ktorým chýba evanjelium ktoré hlásal Pavol. Oni sa vôbec neučia o tom, že Ježiš Kristus bol vydaný aj za nich, keď uveria v Neho a Jeho dielo na Golgote. Naproti tomu oni zblúdili tak, že hlásajú iné evanjelium a to také, že Ježiš Kristus – Boh prišiel na svet preto, aby sme sa my stali Bohmi. V istom zmysle by sa s tým dalo súhlasiť, aj keď by som poopravil – namiesto stali Bohmi – stali deťmi Božími. A preto sa dnes pozrime do Písma, prečo Ježiš prišiel a či naozaj prišiel preto, aby bol človek vykúpený spod hriechu, ktorý nad ním vládne.

Návšteva hrobov

Na hroboch v žltých svetieľkach, tancujú ohníky sviečok, ktoré ľudia zapálili pri spomienkach na ľudí, ktorí im boli blízky, ktorí boli ich rodinami, ich priateľmi. Táto tradícia prekračuje kresťanstvo, keď už pohanské národy si takto podobne uctievali svojich zosnulých. No aspoň raz sa človek v roku zastaví a premýšľa o svojej existencii. Dnes tu leží v hrobe niekto známy, koho sme dôverne poznali, a zajtra tam bude ležať i naše bezduché mŕtve telo. Naša pýcha pri spomienke na vlastnú smrť, je zalezená niekde v kúte pretože vie, že smrť raz príde na sto percent ku každému z nás. Boh nám však povedal, že smrť je iba brána do večného života. Tu na zemi sa Boh stará o každého človeka rovnako, napriek nevere ľudstva. Tu ešte nie je oddelenosť Boha od človeka v plnej sile. Boh sa stará o ľudí, ich potreby, ich prežitie, ich zabezpečenie.

Boh, ktorý je v nebesiach, svojmu slncu velí vychádzať na zlých aj na dobrých a dáva dážď na spravedlivých aj na nespravedlivých. (Matúš 5:45).

Oslava Boha – Tvorcu všetkého

Pretože to, čo sa môže vedieť o Bohu, je im (ľuďom) zjavné, pretože im to Bôh zjavil.  Lebo jeho, len smyslom duše pochopiteľné neviditeľnosti vidieť od stvorenia sveta po učinených veciach, totiž jeho večnú moc a jeho božstvo, aby boli bez výhovorky. (Rimanom 1:19-20).

Boh sa nám zjavil skrze prírodu, vesmír, svet. Pohan sa kochá v prírode, dokonca ju nazve matkou, nikdy ho však nenapadne to, že by oslavoval Toho, kto túto prírodu nielen stvoril, ale ju aj múdro dodnes riadi – Boha. Dokonca blázon človek zašiel až tak ďaleko, že odmietol inteligenciu v prírode. Namiesto toho sám seba presviedča o tom, že toto geniálne dielo vzniklo náhodou, procesom miliónov rokov, vzniklo len tak výbuchom – deštrukciou. Ako ďaleko sú blázni schopní zájsť.

Zlodej Zacheus na strome

A hľa, bol tam nejaký muž, menom Zacheus, a to bol nadcolný a bol bohatý. (Lukáš 19:2).

Zacheus bol zlodej, okrádal ľudí na daniach. Ale kto z nás nie je zlodej? Každý niečo ukradol v živote. Zacheus sa na svojom povolaní obohatil – bol bohatý. Poznáme to dnes z politiky, kde sa dá obohatiť aj inak, ako sedením v parlamente.

Vyvýšený Ježiš Kristus

A jako Mojžiš povýšil hada na púšti, tak musí byť povýšený Syn človeka,  aby nikto, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život. (Ján 3:14-15).

Veriaci človek v Krista, si môže byť smelo istý svojim spasením. Nie preto aby sa chválil sám sebou, nie preto aby seba samého povyšoval kvôli viere, nie preto že by v človekovi bolo čosi prijateľné pre Boha. Je to kvôli tomu, lebo spása leží na strane Boha.
Aj tento verš jasne hovorí, že nikto kto v Neho verí, nezahynie, ale má večný život. Viera je ten spoj, ktorý nás drží pri Kristovi, no nezabúdajme, že aj viera je dar od Boha, ani viera nie je naša zásluha.