Modlitby za iných ľudí

https://sites.google.com/site/obranaviery/zamyslenia/modlitby-za-inych-ludi

V tomto článku sa nebudeme venovať druhom modlitieb, ako, ku komu, prečo, začo sa modliť, ale pozrieme sa na modlitby príhovorné, teda modlitby za iných ľudí.

Pán Ježiš hneď v prvom evanjeliu podľa Matúša hovorí o modlitbe: Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov; dobrorečte tým, ktorí vás preklínajú; čiňte dobre tým, ktorí vás nenávidia, a modlite sa za tých, ktorí vás potupujú a prenasledujú, Mt 5:44

Kresťania by si mohli azda myslieť, že je nutné sa modliť za iných kresťanov a na ostatný svet zanevrieť, ale hneď tu nás Pán Ježiš učí, že sa máme modliť za pohanov. Pretože pohania kresťanov prenasledujú, nenávidia, potupujú, posmievajú sa. Dokonca ich máme milovať, dobrorečiť a dobre robiť. Prečo?

Príhovorná modlitba je prvým krokom skutočného kresťanstva. Ježiš nám zanechal svoj život ako život človeka, ktorý bol neustále v službe pre iných ľudí. Aj keď vedel o viere v srdciach ľudí, napriek tomu čo sa týkalo hmotnej stránky, staral sa o ľudí, pomáhal im, pracoval pre nich, liečil ich a to od skorého rána až po neskorý večer. Bol v službe pre iných a svojich učeníkov viedol k tomuto istému modelu: A povedal im: Poďte vy sami osobitne na pusté miesto a odpočiňte si trochu. Mk 6:31. Tu vidíme, že učeníci sa taktiež namáhali celý deň a Ježiš to vidí a posiela ich na pusté miesto pre odpočinok.

Teoretické kresťanstvo

Ježiš nám nezanechal teoretické kresťanstvo, kresťanstvo, kde by sme sa mali starať iba o naše napredovanie poznávania Písma, naše stíšenia pred Pánom, naše chodenia do kostolov a zborov bez toho, že by sme toto všetko nemali využiť v službe.
Je to ako keby hokejista trénoval, trénoval a nikdy by nehral skutočný zápas. Ježiš tu pracuje celé dni a unavení učeníci spolu s Ním.

Ježiš ako vzor pravého človeka

Ježiš nám je ukázaný v evanjeliách ako vzor pravého človeka, ktorý všetko koná na oslavu Boha Otca a Boh Otec mu hovorí, že najlepšie ho oslávi tak, že bude na zemi posledný služobník človeka. Ktokoľvek za Ježišom prišiel, ktokoľvek na Neho volal, toho neodmietol, dokonca ani Samaritánsku ženu neodmietol, i keď sa zdalo že chvíľu nad tým váhal. Ježiš je nám ukázaný ako Ten, kto poslúcha Otca, lebo Otec chce, aby sa stal služobníkom pre iných.

Práca – služba iným ľuďom

My ľudia práve toto nemáme radi – slúžiť iným ľuďom. Dôkazom je naša každodenná práca, ktorú príliš v láske mnohí nemáme. Práve práca, ktorú Boh ustanovil ešte v raji, je činnosťou, kedy konáme niečo pre iného človeka. Predavačka ponúka iným ľuďom tovar, automechanik sa stará o cudzie autá, účtovník sa stará o financie štátneho podniku, vodič autobusu prepravuje cudzích ľudí. Práca je utrpením pre človeka, pretože väčšina pracovných miest, je zameraná práve na službu iným ľuďom. Človek má rád pohodlie, čas ktorý strávi sám pre seba, kde si pozrie v kľude TV, internet, počítač, či odíde na dovolenku pri more, kde nič nemusí robiť – nič konať pre iných.

Ježiš toto nikdy nerobil. On nikdy neodpočíval iba tak, nepovedal, teraz mám voľno, ľudia ma nezaujímajú, nech čakajú. Dokonca v noci keď mohol odpočívať, pobral sa na vrch, do samoty sa modliť a modlil sa do rána i keď ho čakala v tento ďalší deň, celodenná drina. Jeho práca však nebola oddelená od Otca, pre ktorého všetko konal.

Je veľa ľudí, ktorí azda konajú pre iných nejakú prácu, kde by si mohli radšej v súkromí sami odpočívať, čo je určite chvályhodné, ale ak tí ľudia nekonajú z viery, ich práca je márna.

Pavol nabáda k službe pre iných

Pavol v liste Rimanom píše: A tak keď je hladný tvoj nepriateľ, nakŕm ho; keď je smädný, napoj ho; lebo to robiac shrnieš žeravé uhlie na jeho hlavu. Rim 12:20

Aj Pavol vie, čo služba pre Boha stojí – odhodenie vlastnej pohody, vlastného pohodlia, svojho súkromia. Hriech nás oddelil nielen od Boha, ale aj od spoločnej práce pre blaho ľudstva. Človek si všetko ohraničil a povedal – moje – a tým sa vytvorilo mnoho konfiktov vo svete.

Dnešné kresťanstvo tiež vypadlo zo služby iným ľuďom a je uzatvorené vo svojich kostoloch, či zborových miestnostiach, len veľmi málo preniká smerom von a koná službu vonku. Niektoré zbory konajú evanjelizáciu na ulici, ale služba núdznym je na bode mrazu a núdznych je vždy dosť.

Modlitba za iných

S modlitbou sú na tom kresťania tiež nie príliš dobre. Na verejnosti to ide, ale otvorenie si srdca pred Bohom, kde Boh dávno vie predom, za čo sa chceme modliť, to už je problém.

Príhovorná modlitba za iných ľudí je ešte väčším problémom aj preto, lebo je to služba. Ešte modlitba k Bohu, kde sa modlíme sa svoje problémy a starosti, to ešte ako tak ide, ak nám ide o hmotné zabezpečenie, tiež sa to dá, ale modlitba kvôli druhým, tam často zlyhávame. Je to ako chodiť do práce a slúžiť, čo unavuje. A práve v príhovorných modlitbách, by sme mali byť najviac horlivý, pretože práve takéto modlitby nás nútia k tomu, aby sme sa naučili slúžiť iným ľuďom, na úkor nášho času.

V TV dávajú dobrý filmy, ide športový prenos, na internete som našiel dobrý kresťanský dokument – to všetko nám berie čas, ktorý by sme lepšie využili, ak by sme sa prihovárali za iných ľudí, ako sa v rannej cirkvi, modlievali kresťania jeden za druhého a modlievali sa za obrátenie pohanov.

Sú medzi nami ľudia, ktorí si píšu do zošita ľudí, za ktorých sa chcú modliť a skutočne aj k takýmto modlitbám prichádzajú každým dňom. Mohli by sa venovať dobrej knihe, mohli by sa venovať svojmu štúdiu Písma, mohli by sa venovať svojim záujmom a koníčkom – ale oni sa tohto vzdávajú a venujú sa cez modlitbu iným. Toto je napĺňanie Kristovho života, ktorý sa tiež obetoval pre ľudí. Dôležitý je však motív týchto modlitieb.

Motív príhovorných modlitieb

Ak by sme sa modlili za iných ľudí preto, lebo si chceme zabezpečiť spásu a ukázať Bohu náš čas, pre tieto modlitby ako nejaká šek, premýšľali by sme o Kristovi v takomto duchu:

Ježiš Kristus preto konal skutky, celý deň sa obetoval ľuďom, slúžil ako posledný sluha lebo vedel, že Ho Boh za to odmení tak, že mu dá všetko pod Jeho nohy. A Ježiš si preto myslel sám pre seba, že tú námahu podstúpi preto, lebo onedlho bude vzkriesený a naveky bude mať vyložené nohy na stole, ako frajer Luke, na večné veky.

No Pán Ježiš to nerobil kvôli sebe, nerobil to kvôli svojmu budúcemu pohodliu – on to robil kvôli svojmu Otcovi – konal to pre slávu Boha. Preto sa domnievať, že teraz sa pomodlím preto, lebo si takto zarobím 100 bodov, alebo mi dokonca Boh odráta nejaké roky z očistca – je nepochopenie Krista a Jeho diela. My sa máme modliť a prihovárať za iných a to má byť naša prvotná služba z domu, kedy svoj čas obetujeme pre iných ľudí. No motív našich modlitieb nemá byť egoistický, teda taký, že si za to niečo vyslúžim. Motív má byť presne taký, aký mal náš Pán – modliť sa na oslavu Boha, pre Jeho slávu, pre Neho, pre Jeho potešenie – tak ako svoju službu na zemi konal Kristus.

Modlí sa vám ťažko za iných ľudí? Je to prvotný krok k tomu, aby ste sa naučili slúžiť, kedy svoj voľný čas, zameníte za čas pre druhých, bez nároku na odmenu, ale pre potešenie a poslušnosť voči Otcovi.

Bratia, modlite sa za nás! 1Sol 5:25